"Prvé autobusy sa volali omnibusy (z latinského omnes, čo znamená všetci). Je to výstižný názov, pretože autobusy boli prvým typom mestského verejného dopravného prostriedku a ešte i dnes patria k najlacnejším. Prvé autobusy sa objavili začiatkom 19. storočia, v období prudkého rozvoja miest, ktorý vyvolala priemyselná revolúcia. Dnes sa používajú autobusy v mestách i na dedinách po celom svete. Väčšina veľkomestských autobusov premáva v pomerne krátkych intervaloch na pravidelných linkách rozvetvenej siete s množstvom presne určených zastávok. Okrem mestskej dopravy zabezpečujú autobusy aj spojenie medzi mestami a okolitými dedinami. Diaľkové autobusy križujú celé krajiny, ba jazdia aj na medzinárodných linkách. Tieto autobusy sú skonštruované a vybavené tak, aby poskytovali cestujúcim čo najväčšie pohodlie"
Revolúcia to iste bola, o tej pravidelnosti by som občas zapochybovala, aj o pomerne krátkych intervaloch by sa dalo lamentovať, ba aj o komforte, ale ja ich mám tak či tak prudko rada
Človek nevychádza z údivu, koľko sa človek v tej doprave dozvie a koľko sa môže nasmiať
Takže na začiatok... Ja vlastne pochádzam z autobusu... No nemyslím to až tak doslova, ale moji rodičia sa zoznámili v autobuse... a tam sa to celé začalo a ďalej to kadejako pokračovalo...
Sem tam nejaký zážitok z autobusu:
Keď som dennodenne chodievala poobede zväčša s tým istým spojom domov, bola to naozaj sranda, vtedy som si to až tak strašne neuvedomovala... Cestovala som s Kassidy... a to sme sa vždy toľko za tých 25 minút nasmiali. Vôbec nám nevadilo, že vedľa na nás čumí nejaký starý ujo s nesmierne pohŕdavým pohľadom, ktorý by mi v inom prípade vadil, ale v tých momentoch keď sme každá vedeli čo si myslí tá druhá, nám to len lahodilo Nejaké panie nás sem tam utišovali, lebo si nemohli čítať, ale nám to bolo jedno... Raz sa jedna tetuška dokonca snažila utíšiť môj hrdelný smiech, lebo ju to vyrušovalo v ceste... neskutočné! To boli časy
Nedávno som bola na jednom európskom stretnutí. S priateľmi sme teda naplno využívali cestovný lístok, ktorý nám umožňoval cestovanie kade tade a to všetko zadarmo. Viete si predstaviť tie natrieskané busy, vlaky a iné dopravné prostriedky keď má asi 40 000 ľudí cestovanie zadarmo ... takže sme sedeli kde sa dalo, keď sme neboli ako sardinky v konzerve nuž, a tak sa jedna nevyspytateľná osoba začala nudiť Sedela na schodíku, opretá hlavou o neznámeho cestujúceho zatiaľ neurčenej národnosti a ako sa jej tak hlava v autobuse knísala hore dole... nezostávalo jej už nič iné len dodať: baram baram buc Koho by toto mohlo napadnúť? No my sme vybuchli do smiechu, ale ona len pokojne s jemným úsmevom pokračovala ďalej v baram baram buc a baram baram buc a baram doprava a baram doľava a buc hore ... Neznámy pán si to až po chvíľke všimol, ale nechal dievčinu nech sa zabáva, zatiaľ čo on bol v horlivej debate so svojou priateľkou či manželkou , ktorá sa s nevraživým pohľadom občas na mňa zadívala no ale čo som mohla robiť? Ťahať za škuty onú dievčinu nepripadalo do úvahy, kebyže okúsite jej silu Popri tom sme po slovensky rozprávali kadejaké hovadiny týkajúce sa aj jej činov ... a tak sme si uvedomili, že nám môžu rozumieť ... tak ma slečna primäla k tomu, aby som ich „nenápadne“ odpočúvala akou rečou hovoria... no predstavte si ... poľština Čo myslíte rozumeli nám? Hmm... som toho názoru, že áno ale v tom momente som dúfala, že nie .. ale čo sa stalo sa už neodstane... a tak sme radšej ďalej pokračovali v baram baram buc a nakoniec sme poľský párik úctivo odzdravili, aby si nemysleli, že Slováci sú takí blázni... Musíme sa predsa po tej hanbe nejako obhájiť ...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
caku
6. 2.febuára 2008 09:16
LOOOOOL.....
Napíš svoj komentár