Raz som počul jednu peknú myšlienku ... tuším to bolo v nejakom filme ... "detstvo končí vtedy, keď si človek uvedomí že nieje s porcelánu" ... vtedy keď človek pocíti dotyk straty, smrti, nenávisti, opovrhnutia.

Ani neviem kedy som ja prišiel o detstvo ... viem len jedno ... moje porcelánové ja je zdrôtované tým najhrubším a najpevnejším drôtom aký som mohol zohnať.

Ale už mi nik nevráti tie bezstarostné dni, keď som mal všetko a nepripadalo mi to dôležité ... hold životná pravda ...

Človek si uvedomí čo mal, až vtedy keď to stratí.

 Blog
Komentuj
 fotka
vladkyna  21. 1. 2010 13:15
Aspoň si to mal...
 fotka
janulienocka  21. 1. 2010 18:06
Najkrutejšia pravda, ale vždy sa najde to ,,lepidlo,, ktoré ťa môže zlepiť a znovu prežiješ beztarosť a šťastie.....



Človek si uvedomí čo mal, až vtedy keď to stratí.



Smola je v tom, že nikomu neuveríš, až kým to sám nezažiješ!!!
 fotka
drilo  21. 1. 2010 18:07
lepidlo nestaci ... chce to drôty
 fotka
emulienkaa  22. 1. 2010 17:05
..snád si ho mal pekné..aspon ty..



tá veta, je tak stara, tak často krát spomínana, ale tak enskutocne pravdivá.. a krásna.. a dobrá..
 fotka
ladylebensgefahr  22. 1. 2010 23:29
ešte stále sa dá strhnuť zo seba ten drôt a vychutnávať si pocit " porcelánovosti"
Napíš svoj komentár