Dozrel cas na novy blog... Aspon myslim, ze ano. Povedala by som, ze na Vychode nic noveho. ) Troska to vo mne evokuje jeden podobny titul z vojnoveho obdobia, no to radsej necham tak. )
Mam pocit, akoby sme zili vo svete v ktorom kazdu chvilu hrozi vojna...nie taka globalna skor myslim na nieco lokalnejsie ako napriklad rivalita v praci o pozicie, vytahovanie sa studentov na vysokych skolach, alebo necisty boj v kampaniach pred volbami, kde protivnici vytahuju na supera tu najvacsiu spinu...Aka ubohost,ze? Alebo ten (naj)horsi pripad len naslubudu hory doly a potom ked uz tu mame novu vladu a pride na lamanie chlebika zrazu skutek utek. Pravdou je, ze politika ma zaujima odtial potial, ale zase nejako jej zvlast nevenujem pozornost. V kazdom pripade som rada, ze zijem v demokratickej krajine a mozem si pisat co chcem a ako chcem kym mi na to nepridu organy zodpovedne v trestnom konani a kym neporusim paragraf 8 odsek b. a bla bla...bla ...sloboda prejavu je nieco, co v inych krajinach zial nepoznaju. V globale to zhrniem :"at zije svoboda!" )
Sloboda so sebou prinasa aj istu zodpovednost, ktora sa zial neda obist...teda da sa ) ale potom si dosledky uz musite odniest na vlastnych pleciach, co nie je trikrat prijemne(a vraj ani lahke)... akosi sa zamotavam tak prejdem radsej rovno k veci. )
Dnes som bola na skok u kamosky doniest jej zbozi (zdravim ta Lucka a odpust mi ten cajik,ja viem,ze odpustis;O) a po ceste domov som stretavala vela ludi. Bol cas okolo obeda a az som sa divila kolko ludi je v uliciach. Pravdepodobne ich vytiahlo von to prijemne teplo a krasny slnecny den. Asi po 15 minutach som dorazila pred kostol. Akurat skoncila omsa a velky huf ludi opustal chram. Myslela som ze na obednajsie snad nikto nechodi, ale napocitala som dost zaujimavy pocet. Jedine co ma prekvapilo bol vekovy priemer... ano myslite si spravne same babky )...A cely zvysok cesty domov mi vrtalo v hlave kto bude chodit na tie omse ked sa babky pominu?Vidim to naozaj dost bledo...ale nic sa nedeje bez priciny, vsetko ma svoj cas a stane sa len to co sa ma stat...
Niekedy mam pocit,ze sme len bublinou v rukach uja Bublifukara ....vyfukne vas ako krasnu bublinu, ktora v slnecnom svetle meni farby ako pestra duha a ked nastane jej cas zrazu buuuuuuuuuuuuuuuuuum a rozprasknete sa do sveta...je sice po bublinke(teda po vas a po vasej existencii) ale aj tak ste nieco zanechali v tomto svete...
Casom ak bude vobec nejaky ) budu u mna pribudat blogy uzko spate so smrtou...s klinickou smrtou a posmrtnom zivote...
nebude to preto, aby som vas strasila alebo neviem co, ale bude to suvisiet s niecim co budem pisat;O)...hovori sa tomu tusim praca na akademickej urovni, ci tak nejako )...
Pekny vecer vsetkym. )

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
xi  24. 11. 2007 16:44
slobodu bublinam, alebo chcem byt vzduch uvazneny v mydlovej emulzii guloveho tvaru?...

hehe, tak tolko volna asociaca. si si ista s tou akademickou podou, tam ti asi taketo prirovnania neprejdu, ....cvrnk
2 
fotka
althinka  9. 12. 2007 10:03
ja sa cudujem ze na akademickej pode starsis uz tri roky ... ale neviem, ked som to citala , predstavila som si ta ako krcis nos ... a musela som sa smiat aj ked tvoj blog bol v podstate vtipnejsim vyjadrenim smutnej reality I tak ... som v soku ze pises blogy ... konecne!! ... ale som velmi rada ... cakam dalsie
Napíš svoj komentár