-----------------------------------------------------------------------------
,,Nie...ja...´´už nemôžem mlčať a aj napriek tej túžbe nemôžem, bože nepoznám ho, po hlave mi chodia všetyk tie veci, ktorými mi mama dávala kaleráby do hlavy: že to je určite dáky prenášač HIV, dostanem od neho vírus spôsobujúci rakovinu krčka maternice alebo je to patologický vrah o si ma vyvolil za obeť...neskoro proste padáme na zem a vášnivo sa bozkávame.
Som neuveriteľne vzrušená, nič vôkoľ seba nevnímam, iba jeho a seba, dotýka sa ma všade ja už sama neviem kde sa ma vôbec nedotkol, či existuje také miesto?
-----------------------------------------------------------------------------------------
Druhý deň..
Bolí ma hlavaaaa....Takú opicu som teda nemala už riadne dlh tváram oči a skoro ma seklo: 9:54!!! Dávno som mala byť v škole! V nhlivosti sa obliekam, umývam, raňajkujem a bežím do školy. Došla som akurát po tretej hodine a čakajú ma ešte tri.
,,No čo,sexica?´´
Víta ma Dolče, keď si vedľa neho sadám do lavice.
Pozerám naňho dosť nechápavo...
,,Včera som vás videl, si...´´ a ukazuje zdvihnutý palec a rehoce sa.,,Kedy si odišla?´´
Neodpovedám mu bo ma ešte stále bolí hlava a popíjum čiernu kávu rovno z termosky.
,,Fajn, raz mi o tom porozprávaš...´´
Áno Dolče...isto určite.
Sama si premietam v hlave, čo sa včera stalo.
Ja ,on, tá jeho vôňa, tie jeho vlasy...Bozkávame sa na zemi...Ide do tuhého...a ja vstávam a utekám domov.
Káva mi zabehla. Prečo som odišla? Po opici tomua kosi nechápem, fúúha to si až tak strážim panenstvo? Vcelu nezdieľam s mojimi rovensíčkami názor, že by to malo byť neskutočne nežné a pomalé(že akože romantika dávam si tam imaginárne rovná sa a je to NUDA). Ja to vidím ako vášeň, živočíšnosť...Také to bolo včera. Teda MOHLO byť.
A teraz? teraz ČO?Neviem jeho meno, nemám jeho číslo...ani on moje(!)...
Havu si búcham o lavicu...a šepkám: ja krava, ja krava, ja krava...
,,Aha...nedala si mu číslo, čo?´´ smeje sa Dolče a pilníkuje si nechty.
Ja KRAVA.
-------------------------------------------------------------------------------
Pri večeri
tak už je konečne večera. Nič nevravím, stále myslím naňho...na Toho môjho zúrivca, tigra, vrrrr...už ho asi nikdy neuvidím ale stále si predstavujem, že raz pôjdeme spolu von, bude mi nosiť kvety, pozerať spolu filmy...
Patrik s nami pri stole nie je. Ani amma a Peter nič nehovoria ale ja si to veľmi nevšímam, stačí mi to, že som sama so svojimi chlpatými myšlienkami.
,,Táááák, som tu...´´ prichádza Patrika a sadá si oproti mne za stôl. Žiarivo sa na mňa pozerá, ale ja všetečne krájam mäso a vyhýbam sa jeho pohľadu.
,,Prišiel ti list,´´ vraví chladno Peter a podáva mu nejakú obálku.
Patrik ju berie a obzerá si ju.
,,Počkať...je nanovo zalepená....ty čítaš moju POŠTU?!´´
Patrik sa rozzúril a nahnevane vstal.
Peter sa naňho stále divne chladne pozerá a vraví: ,,Mám na to dôvod.´´
,,Nie! TOTO je nehorázne!´´
Kričia po sebe, ja a mama si dávame znamenie, že odchádzame a oni sa tam stále hádajú...
,,Bože, Patrik!Pochop to! JE TEHOTNÁ!´´
Stojím vo dverách a pomaly sa otáčam. Neviem či som počula dobre.Inštinktívne pozerám na mamu a ona má asi ten istý pocit.
Patrik si prehrabol vlasy.
,,Ja viem.´´
,,Ako dlho?´´
,,5mesiacov...´´zašepkal Patrik.
------------------------------------------------------------------------------
Sedím v izbe. Takže Patrik nabúchal dáku ženskú hm... Tak to som zvedavá jak yb som skončila ja, vážnne, nebránim sa takýmto myšlienkam. On ju nechá v tom, zmizne si k otcovi a nič nepovie? Svinské!
Klope mi na dvere ale zamkla som dvere a dala si sluchátka na uši. Nechcem ho počuť, tie jeho výmysly...
Takže tak....a včera...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sabinkaa
18. 4.apríla 2007 14:30
aaaaaaaaaaaaaaaaa daleeeej
2
Precitala som vsetko na jeden krat. Dobre, a vtipne ´)...Pripomina mi to nieci styl pisania, ale neviem koho. No paci sa mi to. Len tak dalej...
Napíš svoj komentár