Dunka
10. 6.júna 2007 10:24
Len tak som sa zamyslela....(toto nem dopadne dobre) aneb Cesta ku šťastiu
Áno!
(Nie, nebolelo to.)
Proste som pila kávičku a pozerala som sa vonku na suseda, ktorý opäť naháňal svojho psa a napadlo ma veľavýznamné: čo sa za posledný rok zmenilo?
1)
V prvom rade som sa zmierila sama so sebou.
a)Divili by ste sa aké to je ťažké!Široké boky? Malé prsia? Nem problem, od minulého roku v júli chodím do fitka čiže som schudla tri kilečká(a pritom žeriem jak sviňa, koláčiky?zmrzlinka?čo už žije sa len raz) a keďže som exorektička a milujem šport, tak dvojnásobok aj vybehám.Perfektne dvíha ego!
b)Ohľadom povahy to bolo ťažšie.
Som človek, ktorý potrebuje cítiť stabilitu vzťahov ale aj to, že je to stále pohyblivé a posúva sa to dakam ďalej, neznášam nudu ale zas ani tápať v neistote.
Preto teraz, keď spoznám niekoho nového opačného pohlavia, nemyslím naňho non - stop, s kým teraz je, čo robí, či na mňa myslí a blablablaaaa nemá to zmysel a aj keby malo môj čas je drahocenný.
c) Stal sa zo mňa zdravý narcista.
Už sa konečne nevyrezávam na spoločných fotkách a nevyhýbam sa foteniu, proste ja som ja a myslím si, že som tak normálne pekná, ani krásna, ani škaredá, som normálna deva z miešaného manželstva, ktorá má peknú postavu, dá sa s ňou dobre pokecať a pri pohľade na ňu vám nepríde zle(fuuuj jaká samochvála, čo??? dačo tu smrdí...)
2)Spoznala som skvelých ľudí.
Dala som pápá ľudom, ktorý ma zbytočne oberali o čas a viacej brali než dávali. Tým mám na mysli jednu moju nemenovaná kamarátku, majsterku pretvárky a démonickú femme fatale, diabla v ovčom rúchu, ktorá ma tak oblbla...čo už, bolo to ťažké. Bola som zvyknutá na uzavretý okruh ľudí a pokiaľ tá Desdemona nedovolila sa mne a ďalšej dvojke jej ponížených služobníčok sa s dakým baviť tak goodbye cellulite a bolo po nových kamošstvách.
Teraz som sa od toho oslobodila, našla si nový okruh známych a záujmy kde stretávam zaujímavých ľudí(salsa party rulz....,birdz) no a vsjo.
3)Beriem život takým aký je.
Život je ako koleso šťastia, stále sa točí a ty si raz hore a raz dole...No a ja som často dole . Je veľmi ľahké pustiť si smutnú hudbu a ládovať sa zmrzkou a plakať nad tým aký je život nefér a na ďalší deň sa čudovať prečo ti je zle a že si opuchnutá a tučná, čo tak si ísť zabehať? Ja keď som nahnevaná alebo cítim daké napätie nekonám bezhlavo a radšej si dám bežecké topánky a idem strašiť ľudí na hrádzi odušu bežiac, bicyklujúc alebo korčuľujúc.
Teraz necítim či som hore alebo dole. Teším sa z maličkostí, mám vypracované nohy z behu(raz som šla behať tri-krát v priebehu dvoch hodín! Stresoval frajer.)
Chcela by som podotknúť, že beh má skoro rovnaké upokojujúce účinky jak cigareta, no ale sorry, beh je zadara!
4)EEEh....a vôbec sa nechválim.
5) jo a robím veci čo ma bavia! Čiže idem písať 15 časť mega príbehu na pokračovanie, vážne soráčte ľudia.
Pekný zvyšok víkendu .
CARPE DIEM!
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
ratsanares
10. 6.júna 2007 10:46
teda...
3
Super moja, som šťastná s tebou... pekne si sa za ten rok vypracovala Aj ja by som mala začať behať
4
ja chcem zacat behat ale po par metroch fucim a toci sa mi hlava proste lemra...ale cela by som moc
5
ja beh neznasam aale uznavam ta ja radsej obujem korcule aa idem sa korculovat
9
No takýmito pozitívnymi zmenami je nutné prejsť aby nastala životná pohoda...
Ja keď som si spomeniem, za mladi som sa zamýšlal tiež nad takýmito vecami (teraz už som starý). A keď si spomeniem ako som sa stal narcisom.
Som sa raz omylom nechal odfotiť, konkrétne táto fotka.
A hovorím si: "ten chalan je ale celkom pekný". Odvtedy sa rád fotím, vylepujem svoje fotky. Napríklad v našej triede bývalej na gympli boli moje fotky takticky rozvešané. V každej zásuvke, na hodinách, na reprákoch a tak. Som spravil svoje božstvo.
Kedysi som býval za mladi pekný ale teraz podľa citácie malej šéfovej dcéry, neviem koľko má rokov. Asi 10 alebo menej. Som hnusný, lebo mám dlhé vlasy a mal by som sa dať ostrihať. A vyzerám na 40... A to prosím pekne ani nezarastám na tvári.
Ja keď som si spomeniem, za mladi som sa zamýšlal tiež nad takýmito vecami (teraz už som starý). A keď si spomeniem ako som sa stal narcisom.
Som sa raz omylom nechal odfotiť, konkrétne táto fotka.
A hovorím si: "ten chalan je ale celkom pekný". Odvtedy sa rád fotím, vylepujem svoje fotky. Napríklad v našej triede bývalej na gympli boli moje fotky takticky rozvešané. V každej zásuvke, na hodinách, na reprákoch a tak. Som spravil svoje božstvo.
Kedysi som býval za mladi pekný ale teraz podľa citácie malej šéfovej dcéry, neviem koľko má rokov. Asi 10 alebo menej. Som hnusný, lebo mám dlhé vlasy a mal by som sa dať ostrihať. A vyzerám na 40... A to prosím pekne ani nezarastám na tvári.
Napíš svoj komentár