Prečo každé ráno vstávajúc, smejú sa mi steny, plučúcu a stonajúc, šepká mi ten hlások nemý... že tvoje bozky boli z donútenia, tvoje objatia z afektu, vypadni nepripomínaj sa mi! Ubližuješ mi tými svojimi pohľadmi, je to cinizmus či azda satira? Nepozeraj na mňa prosím, skôr či neskôr ma tým utýraš... Neskús sa ma vôbec dotknúť, už nikdy viacej prestaň už! Vypadni už odtiaľto veľmi daleko, umri nech ťa nevidím... Ja ťa tak veľmi nenávidím... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj