Bojím sa. Mám strach. Z toho čo bude ďalšie ráno...
Vlastne, prečo sa báť...aj tak ma čaká stále ten istý stereotyp. Škola, tréning, učenie, tak polhodka voľna a spať. A znova to isté. Jasné, každý deň je vždy o tom. Pár krát sa stane, že príde nejaký iný moment, niečo veselé, niečo smutné, ale tak ako to prišlo, tak to aj odíde.
Na druhej strane, život sa práve zakladá na takýchto detailoch. Odtienky Šťastia, ale aj smútku. Lásky, ale aj nenávisti. Samoty, ale aj prekrásnych chvíľ s milovanými. To všetko je ŽIVOT. A už to nie je ten hrozný stereotyp. Stačí sa nad tým trošku zamyslieť. Určite poznáte pocit, keď ste ako deti po dlhej nekonečnej drine konečne poskladali puzzle. Z malých častí postupne vzniká veľký obraz. Z malých detailov vzniká veľký život. A iba tomu, kto to pochopí je súdené nájsť a užívať si všetky maličkosti tohto sveta...




by Easynkka

 Úvaha
Komentuj
 fotka
kvimbi  24. 6. 2009 10:37
Velmo pekne ponate



Necham ti tu teda koment a bezim ja do svojho stereotypu
 fotka
easynkka  17. 10. 2009 23:49
dakujem
Napíš svoj komentár