Začal som sa celkom aktívne vyjadrovať k problémom, radiť ľudom, prešiel som si rôznymi pozíciami a prišiel som na to že ľudia niesú komplikovaný. Že to čo ma učili na fyzike a matematike sa dá na nich celkom účinne aplikovať. A tak som začal svoju cestu k ľuďom trochu iným smerom...
Aby som sa vrátil k téme, každý z nás vidí rôzne seriály, počuje o rôznych ľuďoch ktorý údajne čítajú tváre, postavenie tela, využitie slov. Niektorý si určite myslia. že sú to bludy aby sa oblbli ďalší tak ako to robí náboženstvo či masmédiá.
Možno áno, možno nie.
Pred rokom začal bežať v televízií seriál Klamári (Lie to me) a ja som sa smial tomu malému chlapíkovi čo na pohľad vedel rozpoznať lož, či rôzne emócie. A tak aby som to poprel, celkom zámerne som pozmenil svoje vyjadrovanie rečou tela. Začal som byť veľmi otvorený čo sa týkalo prejavu a dával som najavo svoje emócie. Postupne som však začal pozorovať, že ľudia okolo mňa majú pokojnejšiu atmosféru a ak ich zaujmem dokážu sa rovnako emocionálne otvoriť. Zrazu bolo jednoduché spoznať smútok v očiach a na tvári, otravnú tému podľa polohy rúk či smeru nôh. Niečo o čom som predtým len čítal, či už sa jednalo o anglickú literatúru o reči tela alebo o Freudovu teóriu psychoanalýzy, zrazu malo zmysel a začalo do seba zapadať ako detské puzzle. Články na internete boli pre mňa brnkačka pretože som ľudí vedel prečítaľ podľa štylizácie ich písania a v mojej práci viem ako bude môj zákazník reagovať skôr ako prekročí prah predajne.
A za tým všetkým stojí zasa len jedno... Všímanie si okolia.
Ak sa Vám zdá nezmyselné, že sa Vaša usmiata priateľka rozplače.
Ak sa Vám zdá divné, že Vás kamarát odpálkuje alebo vôbec nevníma.
Dieťa či súrodenec Vás neustále klame a Vy mu už nemáte silu veriť...
Možno je čas si ho všímať inak. Každá zmena, každý pohyb či postoj niečo znamená. A ak sa Vám podarí prísť na to čo, odpadne Vám starosť v živote. Milión krát sa pomylíte, spravíte zlý úsudok, ale nikdy, nikdy nedajte vedieť človeku že viete pravdu. Ničí to a zabíja, pretože ak sa pomýlite raz, už to nikdy nevrátite späť.
Ak sa rozhodnete hľadať cestu týmto malým bojom, nechoďte mojou cestou. Každý vidí človeka inak, tam kde ja mám maličku maticu a zablúdený integrál vy môžte mať noty, farby či malé veršíky. Spoznajte najprv seba, akceptujte sa, ovládajte sa a potom spoznávajte druhých, akceptujte ich ale nikdy sa nesnažte ich ovládať.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
paperdoll
11. 6.júna 2011 11:28
myslím si, že ten, kto "chce čítať ľudí" musí mať k tomu predovšetkým schopnosť akosi vnímať dojmy a pocity, ktoré ten druhý vysiela (ono tak nejak podobne by sa malo pristupovať aj k umeniu, ale to je už iná téma). Mám pocit, že sa tomu dá naučiť, ale je to zdĺhavá cesta predovšetkým spoznávania samého seba a okolia, všímania si detailov, spoločných gest a prejavov v súvislostiach s určitými prejavovanými citmi.. a o tomto je vlastne komplet psychológia, ku ktorej určite nemáš ďaleko.
2
Áno v podstate áno. Ale vždy sú dve cesty, jedna sú ľudia ktorý sa s týmto rodia a robia to celkom podvedome a potom sú ľudia ktorý sa to musia naučiť a tráviť tým roky svojho života. Najťažia cesta je dosť tieto gestá a detaily z podvedomia do vedomia. Vtedy si človek uvedomí čo skutočne vidí, ale znova vidí len milióny kombinácií a musí si vybrať správne.
Napíš svoj komentár