"Beriem svoju smrť s humorom" táto veta dnes odštartovala sériu udalostí ktoré ma donútili po dlhej dobe písať...
Starší mi povedia, že som nezodpovedný, mladý a hlúpy. Že si nevážim život, že niesom v situácii ktorá mi ho berie. Len bezradne krútia hlavou a nemajú čo povedať...
Skutočne?
Život vedie len k jednomu, k smrti. Je jedno či je krátky alebo dlhý. Či ste fajčili alebo nie, je jedno či ste boli ženatý alebo nie, či veríte v boha alebo nie. Smrť je súčasťou života, tak ako život je súčasťou nás. Život je to čo nás spája a atómy sú to čo nás tvorí, častice ktoré zdielame so zvyškom civilizácie, planéty, sústavy, galaxie či zvyškom vesmíru. Ako povedal deGrasse: "Mnoho ľudí sa cíti malými, lebo svet je tak veľký. Ale ja sa cítim veľký pretože moje atómy pochádzajú z týchto hviezd, je to úroveň spojenia".
Nežijem svoj život, podľa predstáv spoločnosti. Ale zdielam s ňou jedno, vážim si život a chránim ho. A ak umriem dnes, zajtra, o týždeň, či sto rokov budem umierať s vedomím že som nezničil život. Nebojím sa toho momentu, lebo viem, že musí prísť a kedy je len dôsledkom pravdepodobností a koincidentov ktoré môžem ale aj nemusím ovplyvniť.
Prečo ju ale beriem s humorom?
Pretože, mnohý žijú v strachu.. Možno nie v strachu pred smrťou samotnou ale pred možnou bolesťou alebo stratou, Strácajú život tým, že myslia ako ho mať nebudú, ako budú trpieť, ako budú trpieť ostatný a či vôbec. Život môžme žiť ako chceme a ja ho nechcem premárniť strachom, mám ho rád, vážim si ho a žijem ho s úsmevom.
Môj život, je moja smrť. Umieram každým momentom, každou sekundou strácam jeho kúsok, ale umieram s úsmevom a tými pár ľuďmi na ktorých mi záleží. A oni sú jediný ktorý mi môžu priviesť slzu v kútiku oka...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.