A ten otec videl, že jeho syn robí veľa zlých skutkov.
A tak ten otec vzal kúsok dreva, kladivo a klince a povedal synovi, že vždy, keď niekomu ublíži zatlčie do toho dreva klinec. A vždy, keď svoj zlý skutok odčiní dobrým skutkom, môže kliniec vytiahnúť. A tak to tak ten syn robil, zatĺkal a vyťahoval klince a myslel si, že je všetko v poriadku. Že každý zlý skutok a ublíženie sa dobrým skutkom odčiní.
Po nejakom čase vzal otec do ruky ten kus dreva a povedal mu: ,,Vidíš tie diery v dreve? Dobrý skutkom ho zbavíš klinca, ale diery po tom klinci ho už nezbavíš nikdy. A tak to chodí aj v živote."
Poznám jedno dievča.
Niekto kto jej dával zmysel života mesiace jej jedného dňa vzal všetko čo mala a čo jej ostalo jej zmietol zo stola.
Ona tam zostala, na mieste, ktoré malo byť domovom a dlho, veľmi dlho zbierala črepy zo zeme, z vecí, ktoré jej zmietol zo stola. Trvalo jej to tak dlho, pretože mala v hrudi veľkú bolestivú dieru, ktorá bolela ešte viac, keď sa zohla k zemi a chcela črepy pozbierať. Potom neskôr povedala: ,,Diera sa ešte nezahojila, ale svet pokračuje ďalej, nezastaví sa kvôli mojej diere ani kvôli mojej bolesti."
Jeden muž, starší a vráskavejší. Mal niekoľko podnikov a veľa peňazí.
Mal aj ženu a dve deti. Stále ho volali k rieke, ktorú mali za domom.
V lete, aby sa šiel s nimi okúpať, v zime nech sa príde pozrieť, ako za zdvihla hladina.
Ale on nemal čas.
Jeho manželka jedného dňa zbalila veci sebe aj deťom, odišla a už sa nevrátila, lebo si myslela, že nemá čo stratiť.
A muž si vravel: ,,Len nech ide. Mám toho dosť aj bez nej. Raz zanechám svojim deťom veľa bohatstva a oni pochopia, že som to robil len pre nich."
Jednu zimu sa hladina zdvihla tak veľmi, že mu celý dom zaplavila.
A tak prišiel o dom a keď začal stavať nový, stálo ho to veľa času a peňazí.
Na obchody a podniky mu už neostával čas a peniaze a o všetko prišiel.
A keď tam sedel sám, vo svojom novom dome, začalo zrazu strašne pršať.
V streche sa urobili diery, lebo chcel ušetriť a málo vydržala a začala mu voda kvapkať na hlavu.
A tak mal dieru v peňaženke, v streche a niekoľko aj v sebe. Lebo všetko čo mal, malo svoje miesto a keď o to prišiel, nemohlo to nahradiť nič iné.
Po čase šiel za svojou, ktorá už nebola jeho manželkou a tá mu povedala, že jedine ak bude pokračovať ďalej, môže získať viac ako stratil.
Všetci máme v sebe také diery. Niekto väčšie, niekto menšie, niekto viac a niekto menej.
A aj keď to nie je sa môže zdať opak pravdou, robia nás silnejšími.
Ale len v prípade, že sa rozhodneme ísť ďalej.
Lebo, keď sa budeme pozerať len dozadu, do niečoho narazíme.
A potom zase.
A bude to bolieť.
Svet totiž bude pokračovať aj keď my budeme stáť na mieste a držať si svoje boľavé diery.
A nie sú práve tie diery v nás to, vďaka čomu vieme dýchať na svojej ceste?
Inšpirácia:
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár