LÁSKA V ROKU 2009 A 2014

V roku 2009 som o láske napísala toto:
Láska, láska, láska. K čomu je dobrá? Absolútne k ničomu.
Presviedčam sa o tom každý deň. Láska je totiž jedným zo zabijakov ľudstva.
Srdce je dutý sval, ktorý pumpuje krv a vymýva mozgy. Pouze to je jeho úloha. A v tele nie je žiadny iný orgán, ktorý by vytváral eufóriu lásky. Je to vedecky dokázané.
Snažím sa o tom presvedčiť denne seba ale aj výrastky, ktoré sa snažia mňa, infantilnú masochistku ohúriť tým, že ma majú radi.
Ja však verím v lásku. Vidím ju, občas cítim ju. Láska sú podľa mňa slová a činy. (Sex radíme do skupiny činov, ak myslíte práve na to.) Tie činy, pri ktorých si krátko potom ako sa zomelú, uvedomíte: ,,Kurva, ten ma miluje.” A možno je to len kyslá kapusta, ktorú si tlačíme navzájom do hláv.
Láska je slabosť. Jedna z mojich najväčších.
Áno, mala som jedenásť, myslela som si, že láska je to čo je dlho pred a dlho za svadbou, že spasí svet a že je meradlom dobrých a zlých ľudí. Potom prišla facka, facka, facka. Od života, od iných a človek precitne a uvedomí si, že láska je kurva, podobne ako nostalgia.
V tom najlepšom sa k vám otočí a jednu vám jebne. Môžte onemieť, upadnúť do nekončiacich depresií alebo sa zabiť. Bude to nôž vo vaších zafajčených prieduškách.
Ale je to pekné.
Pretože trpieť pre niečo také, ako je láska sa oplatí. Za každú šťastnú minútu sa oplatí zaplatiť takú vysokú daň.
To tvrdí väčšina ľudí.
Ja však nechcem byť odšťavená. Ja chcem byť tým odšťavovačom.

Dnes si o láske myslím toto:
Láska, láska, láska. K čomu je dobrá? Pre niekoho absolútne k ničomu.
Čo je pre mňa mi museli povedať iní. Pre mňa je to inšpirácia a pocit, vďaka ktorému viem, že žijem. Rozblikáva mi iskričky v očiach, mení moje správanie, vytvára mi zážitky na ktoré nechcem zabudnúť a túžbu zastaviť čas.
Ešte stále neviem, či je reálna alebo je to tá kapusta, čo si navzájom tlačíme do hláv. Neviem, či to vzniká v tom dutom svale – v srdci, či je to v mozgu ako hra fantázie alebo je čisto chemická záležitosť. Ale je mi to jedno.
Ešte stále v ňu verím, ešte vždy je mojou najväčšou slabosťou a stále ju považujem za kurvu.
Ale krásnu, luxusnú kurvu, ktorú poznať je aj výhra aj záhuba a neviete kedy od nej čo čakať. Jeden deň vám hladí dušu, ďalší deň vás bude rezať, bolestivo a hlboko a potom vám nasype soľ do rán, všetko vezme a utečie.
Chcela som byť odšťavovačom a som ním. Potrápila som a trápim pár ľudí, ktorí ma ľúbia. Niektorí ma ľúbiť prestali, niektorí to ustáli a ešte stále sú tu.
Ale som aj tým, čo sa odšťavuje, raz má ta láska, ktorú som si pripustila k telu veľmi silno kope a inokedy len vďaka nej viem ráno vstať a večer zaspať.
A bojím sa, že ma raz dobije k smrti, ale kto jej už aspoň raz otvoril dvere, vie, že aj keď trápi, je to krásne trápenie a je to len cena za to… čo proste stojí za to.

Niekedy bolo mojím hlavným mottom – Nemiluj. Presnejšie nemiluj človeka. Sama seba som presviedčala, že láska nie je k ničomu dobrá a zamilovať sa znamená dobrovoľne sa vystaviť tomu, že so mnou bude vyjebané.
Dnes viem, že to tak možno bude, ale že sa ľúbiť oplatí.
A že to je prvý krok k dosiahnutiu toho, aby ste boli ľúbený.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu