Dobrý deň, už nejakú dobu sa snažím sa nájsť recept a podľa toho vytvoriť nejakú logickú schémičku na spokojný život.
Pri zostavovaní tohto receptu som natrafila na ingredienciu, ktorej možno, kamaráti, neprikladáme dostatočnú dôležitosť.

Postup, Pokrok, Vzostup, Rast.
Progres, bejby.

Za tými peknými slovami sa skrývajú iné – pracovať, snažiť sa, obetovať.
Všetko to začína, keď opustíte svoju zónu komfortu v batohu len so silou a chuťou k nim.

Nad veľkým množstvom príležitosti, ktoré mohli zlepšiť môj život som mávla rukou.
Nad niekoľkými možnosťami ako dosiahnút viac som si povedala, že ešte prídu.
Nad zopár šancami ako mohla moja osoba porásť som si povedala, že mám ešte času dosť.
Dnes si na tie veci občas spomeniem. Je to škoda.
Ale hneď si spomeniem na všetky tie príležitosti, možnosti a šance, hoci ich bolo pramálo, ktoré som využila a ktoré mi pomohli posunúť ma trochu ďalej a postúpiť o pár krôčkov vyššie.

Nie som ani moderátorka v CNN, ani nešéfujem sieti hotelov, nevlastním žiadny majetok, ktorý by stál za zmienku a ani si nekupujem kabelky, len tak pre potešenie. Ale pre niečo som už pracovala, snažila sa a obetovala. A to niečo mám a tiež vo svojom životopise za každým bodom neviditeľným perom napísané progres. Boli to len také malé veci pre vás a obrovské pre mňa.

Irituje ma na ostatných ľuďoch, ako sa neustále sťažujú na svojich partnerov a prácu, ale zostávajú na svojich starých koľajách, lebo prehodiť vlak na nové koľaje, nie je také jednoduché, ale ide to.

Nikdy nebuďte úplne spokojný s tým, čo ste urobili a dosiahli.
Hľa, za každou cieľovou rovinkou, je nový štart.
Nech vám nie je nikdy dosť.
Znie to trošku sebecky a trošku ako cesta do záhuby, ale hranice toho, čo ste schopný pre seba a svoje blaho urobiť si určujete sami.
A od doby, kedy sa zo stáda ľudí, kde bolo všetko všetkých, jeden vymanil, oplotil si kúsok pozemku a začal na ňom stavať vlastnú chatrč, potom králikáreň a napokon bazén, to tak chodí a je nám predurčené robiť všetko pre progres, inak budeme len prostriedkami, presnejšie schodíkmi, po ktorých si progres vyšliape niekto iný.

Ja robím malý progres každý deň a je to cesta k životu, kedy si budem môcť každé ráno položiť otázku: Čo ešte môžem urobiť, aby som sa mala lepšie a bola spokojnešia?
Venujte progresu aspoň jedno päťminútové zamyslenie. Teraz.

Alebo si poyrite toto video:
Screenshot

 Blog
Komentuj
 fotka
artusios  7. 4. 2014 08:28
Perfektné, že vidíš tie príležitosti.
Napíš svoj komentár