Môže sa to stať každému, ale stáva sa to mne.

Tak a zase sa raz prejavila moja prudká inteligencia.
Dotrepem sa v nedeľu večer do Košíc, že však treba. Vôbec nemôžem v noci zaspať, lebo mám ešte inakší režim od prázdnin... ráno sa prebudím so strašnou bolesťou v očiach, radšej by som umrela ako išla niekam von do tej zimy. Ale nebuď lenivá, hovorím si, na prvú prednášku by si mohla ísť. Tak s vypätím síl vstanem na druhé zvonenie budíka, vyfešákujem sa, raňajky... a hajde na autobus. Napriek môjmu zlému pocitu tá škatuľa predsa prišla (i keď podľa mňa zase skôr ako mala) a po pár krušných minútach, počas ktorých sa nás šofér snažil všetkých zraziť z nôh, som si dokonca sadla! Odpísala som na SMS spred 4 dní (no čo, zabúdam, stáva sa, už mám svoj vek) a s celkom dobrou náladičkou som vystúpila na príslušnej zastávke.
Hneď na úvod kopa snehu, vlastne ako v celom tomto meste. Veď to nevadí, že košickí šoféri sú zúriví a chcú ma zabiť, načo by sme odhŕňali sneh z chodníka pred školou, študentov je veľa, v pláne je asi redukcia. Vcelku sa teším, že uvidím spolužiakov... vojdem dnu a tam takmer nikoho. Dalo sa to čakať, je ešte skoro, som tu o pol hodinu skôr. Tak reku, idem von, trochu zamiesiť na rakovinu... ako tam tak stojím, stretnem jediného človeka, ktorý sa vybral do školy (ale pochválil mi topánky, takže som sa potešila).
O trištvrte na osem som si povedala, že idem dnu a chvíľu počítam, kým to začne... ale tam stále nikoho, len jedno dievča a jeden chlapík sedeli na našich škaredých pohovkách. Zvláštne, myslím si a vyťahujem knihu. Dobre, že som si ju vzala. Keď je však už o dve minúty osem, môj zlý pocit z rána sa vracia. Toto nemôže byť v poriadku, myslím si a idem sa pozrieť na vrátnicu, robí tam milá žena.
"Dobrý deň, dnes sa aj učí?" Ona sa tak prekvapene na mňa díva a vraví: "Nie, až na budúci týždeň..." Iba pozerám a klipkám očami. "A to bolo niekde napísané?" Teta vraví, že oni tam majú rozvrhy až od budúceho týždňa... je rozhodnuté. Som prosto blbá.
Áno, vážení, Eirea sa nepozrela na správny harmonogram. Dívala sa na univerzitný (lebo fakultný bol niekde schovaný a jej sa nechcelo hľadať), a na tom bol napísaný úplne iný dátum. Teraz trčí v Košiciach, je unavená a hnevá sa na seba, že sa nepozrela poriadne.
Ale berme to z lepšej stránky, aspoň nikto neuvidí moje zafarbené ucho a kus krku.
Hawk.

 Blog

4 1 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu