čierne svetlo, lámem na kusy,
tabletkou, gramom. len dávka mierna,
neškodný, ani trocha sa mi nehnusí,
nie oproti tomu čo je v zrkadle,
som len odraz, bolí to, to vedieť,
život, nie skôr predstavenie v divadle.
Kopa klyšé, vypredané miesta a nie je kde sedieť.
Píšeme si role, charaktery,
návody ako ich stratiť,
zmeniť sa, ísť vpred, potupne sa vrátiť,
stratený v predsudkoch mŕtvej viery.
No tak schválne skúste zapchať diery,
ktorými cestuje olovo vnútornosťami,
ktoré nám ukazujú aký sme vlastne boli sami,
skrytý medzi hercami tej morbídnej opery.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár