Hmla je svetlo, tma je vzduch,
telo vzlietlo z okóv, z múk,
ktoré ho ničili,
milovať ho učili,
no dusili jeho sny,
topili ho v nádeji,
nádeji na neštastie,
s tým, že z toho vyrastie,
že nebude dýchat dym,
nepýtať sa, že čo s tým,
netúžiť viac zmeniť svet,
nechať pád a začať let,
no nechcem let, nie bez teba,
ty si jediné čo mi treba,
na tebe som závislí,
utopený v závisti.

 Báseň
Komentuj
 fotka
lucyly  21. 4. 2009 21:58
pekne si to napísal
 fotka
dreamagall  21. 4. 2009 23:05
celkom zaujímavý počin aj ked vyznieva mierne nepremyslene. Nechápem napr vete - nádej na neštastie žeby sa chybyčka vlúdila? Odporučila by som ti to znova si pozrieť a trochu na tom pracovať lebo sú to pekné frázy aj ked bez poriadneho zmyslu ked sa človek pozrie na detaily. A tiež obrazy su dosť nekonzistentné - raz sa dusíš potom lietaš, raz sa topíš...
 fotka
ejo333  22. 4. 2009 17:04
je to riekanka uznavam a diki za nazor....
Napíš svoj komentár