Že niečo také existuje
Keby si to neprežil
Na svojej vlastnej koži
Vtedy keď to zažívajú
Nevnímajú
Okolitý svet
A vlastne ani seba
Keď sa tak nad tým zamyslím
Človek by nemal súdiť človeka
Podľa toho ako sa oblieka
Či už je oblečený
v tmavej šate
cudnej ženy
pýchy
Ba aj pyžamo
Keď ma oblečené
Cely celučičký deň
Pán lenivosť vplýva naň
Veď predsa aký cit
taká skutočnosť
a aká skutočnosť
taká nálada
Nikdy nemôžeme vedieť
Čo sa stalo
Akú to ma príčinu
Jeho čiň čo podniká
Veď aj láska
Ktorú prezívajú
Ma moc takú predivnú
Ale predsa zázračnú
Hoci je cit tak zázračný
Ma aj ona niekedy
Tmavý plast
Na sebe
Inokedy zas nás baví
Láska ktorá nepozná
Tu silu ktorá zo sladkého hrozna
Zoschnuté zrno urobí
Láska je nepredvídavá
Láska je nenahraditeľná
Láska je kvet
No niekedy ako pichliač sa nám zdá
Keď znova precitneme
A skutočnosť je nám znova známa
Ten pichliač sa mení na kvet
A všetko zle je len fatamorgána
Preto netreba si všímať činy
Ktoré konali sme bez príčiny
Keď zmysleli sme si
Že nezmysel je svet celý
Preto netreba si všímať
Tie prechodne nálady
Čo podmanili si nás
Hoci len na jednu chvíľu na jeden deň
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár