O mojej sestričke....Ronke...

Tak a je načase sa vrátiť... rozhodla som sa napísať o jednej osobe. Ako sme začínali a dúfam, že ešte neskončili. Ide o pre mňa veľmi veľmi veľmi blízku osobu. Aj keď predpoklam, že toto si asi neprečíta, bo som ju tu nevidela už dosť dlho. A možno ju (alebo vás) pri čítaní odradí dĺžka vedzte, že som konečne potrebovala zo seba všetko dostať preč a prečistiť si myšlienky od všetkého. Všetko čo som tu napísala som aj tak myslela.

No začnem takto... vždy som chcela mať staršieho súrodenca. Vždy. Mohli by sme kecať o všetkom, zabávali by sme sa spolu. A hlavne som chcela brata. Až som pred (myslím, že) dvoma rokmi natrafila na Ronku. To bolo ešte za čias SR (starý rkf, ak by niekto nevedel ). Ona bola RPG sestrou jednej holky z Košíc a ja som mala tri RPG sestry a prosto inú RPG rodinu. Keď sa plánoval zrušiť Rkf s Ronkou sme sa dohodli, že na Ile budeme sestry a aj na NR (nový Rkf). No stalo sa to, že Ronka sa stala kvalifikovanou čarodejničkou a ja som bola „len“ študentka, takže to bolo dosť zložité. No potom prišlo riešenie. Stala som sa jej dcérou. Nejaké dva tri mesiace nato sa zo mňa stala kvalifikovaná. To bolo za čias keď sme boli štvorka (ako mi to Naomi povedala, že patrím medzi nich – ani nevedela, že tieto slová sa stanú osudnými) – Naomi, Ronka, Fenixa a ja. Stala som sa Fenčinou spolupracovníčkou na právnickom oddelení.

Ani neviem prečo, ale potom sa niečo zvrtlo a čokoľvek som spravila bolo zle. A tu bolo to čo predtým Naomi povedala. Stála som presne medzi nimi. Ale „nátlak“ som pociťovala, len z jednej strany. Naomi a Ronka boli proti tomu, aby som sa priatelila s Fenčou. Vraj mala na mňa zlý vplyv. S rukou na srdci môžem povedať, že mala na mňa istý vplyv len nemôžem povedať, že bol zlý.

Myslím, že to bolo niekedy v januáry keď mi Ronka vravela o tom, že sa chce naučiť nejaký program (či programovanie... prosto niečo s vytváraním webových stránok iným spôsobom, než ktorý poznala ona) a že našla niekoho kto ju to naučí. Potom už viem len to, že ju to bude učiť na jej vlastnej čarodejníckej škole. Vyzeralo to ako dobrý nápad. Aj bol. No nie veľmi dobrý pre mňa. V istom slova zmysle. Prosto tým, že sa starala o stránku zabúdala na mňa.

Bolo to pre mňa dosť zložité obdobie. Štvorka sa rozbila ani neviem na aké častice. Ronka sa starala o stránku, bavila sa s Naomi a mala som pocit, že mierne na mňa kašlala. Na každom jednom stretku sa mi len ospravedlnila a lúčili sme sa s prísľubom, že už začne hrať keď spustí Bel. Nestalo sa tak... na stránke bolo stále mnoho práce, nestíhalo sa. S Naomi som ešte nehrala žiadnu poriadnu RPGčku tak mi ani neprišlo na um sa jej len spýtať na hranie. Ona má vlastných hráčov.

A čoraz častejšie som sa viazala na Fenixu. To sa tým dvom vôbec nepáčilo. Ony dve mali s ňou problém a často dotoho ťahali aj mňa, lebo „ja som bola tou, ktorou manipulovala“. A čo odomňa čakali? Nikto sa so mnou nebavil. Často som počula len „ja nemám čas“, „nestíham“, „niekedy neskôr“, „teraz nie“... no od Fenči som to nepočula ani raz. Skôr sme si z toho robili srandu. Stále keď sme začali niečo plánovať, tak mi Fenča povedala, že nech to radšej poviem Ronke, aby sa nehnevala. Ale myslím, že by som sa nedočkala žiadnej odpovede, len jej *rolling eyes*. A myslím, že neskôr sa s tým Naomi a Ronka zmierili. Ja som nemienila, nemienim a myslím, že ešte dlhý čas ani nebudem mieniť sa prestať priateliť s Fenčou.

Takto to išlo istý čas. Až do 4. augusta kedy som odišla do Anglicka. Po mojom príchode Ronka hneď išla na cestu kolo Európy. A odvtedy sme nemali poriadne času pokecať. Kecali sme až dvakrát aj to raz na stretku a raz keď som ju bola pozrieť v jej novom byte. Zakaždým som sa jej ozývala, či už na msn, bele. Prosto v posledný čas mám pocit, že veci v jej živote nabrali také obraty, že ma mierne vytlačili. Opäť! Ako beriem. Má problémy. A o niektorých aj viem. Ale som tu. A mám pocit, že to niekedy nevidí.

Ona si ani neuvedomovala, že aký má na mňa vplyv. Stále vravela, že ma Fenča ovplyvňuje. No pravda bola taká, že ja som sa vždy správala, tak aby som vyhovela Ronke. Stále som dala na to čo si ona myslí. Stále som si myslela, že ju musím počúvnuť. Stále som s ňou chcela byť zadobre. Ja si neviem predstaviť, žeby som s ňou nebola v kontakte. Je to človek, ktorého mám veľmi rada. Veď je to moja sestrička milovaná. Človek na koho som sa vždy obrátila ak som potrebovala. Ona mi poradila. Vie toho o mne dosť veľa. Častokrát som sa jej vyžalovala.

No teraz nastala zmena. Začala som rozmýšľať (áno, viem, bolí to... ale čo už??? ). Naomi mi povedala, že som paranoidná, keď vidím, že mi diktujú veci. A že to tak nie je. No možno som paranoidná. No a? Konečne som sa rozhodla o niečom sama. A tým myslím, tie sprosté awiky. Rozhodla som sa zmeniť obrázok, ktorý stelesňoval moju postavu. Neviem prečo sa hnevá. To, že je proti zmene awikom? Tak načo potom je ateliér, kde si môže hocikto zmeniť postavu? Nepoviem, že keby som to nevedela aj v RPG odôvodniť. Ale viem presne čo robím. Asi prvý krát. A som na seba hrdá.

Mám troch priateľov, ktorí to chápu. Fenixqa, Tomáško a Trillušqa stoja za mnou a oni mi povedali, že ak som sa tak rozhodla, tak ma podporia. Veď nie je na tom nič zlé. Prečo musím mať dôvod aby som niečo spravila? Prečo za všetkým musí niečo byť? Prečo nemôžem robiť nič sponntánne? Podľa Ronky ma k tomu niečo donutilo. Vraj takéto rozhodnutia nerobím len tak. Tak je čas na zmenu. Konečne. Myslím, že na to mnohí čakali.

Všetko toto sa dialo od septembra minulého roku. Je to už rok. Dúfam, že sa na mňa nikto nenahnevá, že tieto veci čo sa stali nie sú v časovom slede. Ale hlavné je, že sú tu.

Ronuš viem, že toto si asi neprečítaš. Ale je mi to jedno. Prosto som potrebovala povedať čo mám na srdci a to mi nikto nevyvráti. Možno si budeš myslieť, že som paranoidná (za predpokladu, že si to dočítala), ale mne to nevadí. Všetko čo som napísala je pravda a to mi nikto nevezme. Písala som len to čo som cítila. Čo som potrebovala povedať. To ako veci vidím ja. ...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu