Za normálnych okolností by moje prvé kroky novonarodenca smerovali do kuchyne, kde by som zapla rýchlovarnú kanvicu vybrala si svoju oblúbenú nenavratitelne kávou poznačenú šálku, dala do nej tri lyžičky kávy a čakala, kým mi voda zovrie. Nasledovalo by zaliatie do trištvrťky. Zvyšný obsah šálky by vyplnilo mlieko. Ale keďže dnes ráno som sa zobudila so slovami :,,mami prečo ma budíš keď je ešte noc?" a usúdila som že si ešte môžem dovoliť pár minút nič nerobenia a spánku predstierania v posteli. Lenže nikdy by ste nemali robiť takéto závažné rozhodnutia, keď sa zobudíte po nespánku. Ja som túto chybu zopakovala a samozrejme že som nič nestíhala. Ranný rituál zrnitej energie z južnej Arábie som nahradila s novo začatým rituálom z mojej chladničky s plechovkou s nápisom Nescafé Xpress zo zázračnej krajiny plnej éčok. Niet divu, tento zázrak neprebudil,nenabudil a ani mi nevyčaril ten priblblý ranný úsmev na tvári, ktorý si vsugerujete keď máte v ušiach Clash, v jednej ruke orgazmy od Arabov a v druhej ruke rozkoše v podobe zlatej marlborky. Keď prežívate túto situáciu, tak si vážne myslíte že tento deň predsa nemôže byť zlý. Veď ako nádherne sa začína!
Nasledovala super rýchla sprcha, pri ktorej som sa ocitla v raji plnom teplej vody a vône kvetov. Pôvod neznámy. Keď som skončila svôj druhý najoblúbenejší ranný rituál, prišiel ten najneoblúbenejší. Skladá sa z letmého pohladu do zrkadla, celodennej depky a taktiež rýchleho snaženia sa vytvoriť na tom xichte nexichte niečo, čo sa bude aspoň trochu na ten xicht podobať. Oblieť!Obuť!Bežať do školy a predstierať že som prišla na čas. Keď sa už blížim k jednej zo svojich nie zrovna oblúbených budov v Bratislave, pozriem sa na hodinky. Zisťujem že nabudúce budem musieť buď vstať skôr, alebo bežať rýchlejšie. Premýšlam nad možnosťou ktorá bude pre mňa najviac výhodná a najmenej bolestivá. Keď dobehnem do triedy usúdim že nič z týchto dvoch spomenutých možností mi absolutne nevyhovuje. Mám len jedno riešenie. Ale dosiahnúť ho sa mi v živote nepodarý. Nezúfam!
Cez školu preberáme stupídne témy, ja sa snažím myslieť pozitívne keď nám spolužiak oznámi že ten definitívny rozvrh ktorý sme dostali pred dvoma dňami, nie je až taký definitívny, ako by sa mohlo na prvý pohlad zdať. V mojej hlave sa zrodila nechutná predstava miliardy nultých a ôsmych až deviatych nedaj bože desiatych hodín, namiesto mojich krásnych chvílkových šiestich, maximálne ôsmych a jednej nultej hodiny.
Pozerám sa von oknom a teším sa na to ako vypadnem, zmoknem a zmeškám všetky spoje. Posledná hodina. Namiesto eufórie že konečne odídem bez ujmy na zdravý a bez prvej päťky v tomto školskom roku, rozmýšlam nad tým ako utiecť už skorej. Smskujem lavou rukou, poznámky píšem pravou. Pozerám sa striedavo na hodiny a von oknom. Stále prší, a ešte mi zostáva 20 minút pokým ma prepustia na slobodu. Tých 20 minút bolo najdlhších v mojom živote. Aj keď to je asi dosť odvážne tvrdiť takto skoro, keďže mám za sebou ledva dva týždne tochto zbytočne krutého rituálu.
Moje obavy sa vyplnili, prichádzam premočená domov. Ešte že ma tam nikto nečakal, inak by som mala polhodinové meškanie. A to nie je zrovna najlepšie. Zapínam počítač, pozerám sa na svoje pozadie. Oči mi zablúdia na pravú stranu monitora, kde sa nachádza miliarda priečinkov s fotkami ktoré na mňa čakajú. A ja im za to ďakujem! Ale dnes vážne nič nebude. Zapalujem si cigaretu, rozmýšlam čo si ukuchtím na obed. Dnešný výber nie je velký preto som rada že nachádzam aspoň ryžu a niečo ako zeleninu. Kuchtím obed spievam si Cherry Bomb a predstieram že som šéfkuchár bez čapice. Aj pri jedení tohto výsledku predstieram že som šéfkuchár bez čapice. A chutí mi.
Po príchode mami a sestry domov, rozmýšlam kde nájdem ten večný klud a samotu. Zbalím si veci, odchádzam. Ilúzie, že keď výdem z domu pár minút pred tým ako mi má ísť autobus a že ho aj stihnem bez zrýchleného pohybu by som sa už vážne mala vzdať. Hneď ako vídem z domu vidím autobus ako odchádza. A ja v ňom nie som. Vďakabohu ten čo mal ísť o 10 minút neskôr ide z nepochopitelných dôvodov už teraz. Nasadám do autobusu, neskôr klučkujem medzi rútiacimi sa autami, aby som stihla električku. Šťastná a živá si sadám, neskôr zasa vystupujem znova čakám a znova sa veziem.
Nasledovala prikrátka prechádzka k jednej z mojich najoblúbenejších budov v Bratislave. Potešenie z našeho vodovodu v jednej ruke, lahká marlborka v druhej ruke a v ušiach Pendulum. Prichádzam do vnútra. Vybavím obchody a idem sa prezliecť. Čakala ma nejoblúbenejšia povinnosť dnešného dňa. Nepremýšlanie a intenzívne plávanie. Ale ako to už tak býva, ani v jednej z týchto aktivít nevynikám. Po desiatej dížke začínam premýšlať nad tým, že by som mala menej fajčiť. Po dvadsiatej mi dopne že to sa mi asi nepodarý a tak si aspoň slúbim že vynechám to cígo pred plavárňou. Po tridsiatej dĺžke mi môj mozog alebo svedomie (teraz neviem) oznámi že takýto pôžitok si predsa nemôžem odpustiť. Najmä keď vystúpim z tej preplnenej 50ky.
Doplávam. Ultra rýchla sprcha. Ultra rýchle prezlečenie. Ultra rýchle tvorenie xichtu nexichtu. Ultra rýchle sušenie hlavy. Dôstojný odchod. Dôstojná voda a cigareta, spolu s dôstojnými Artic Monkeys. Hodinové premýšlanie v električke. Spontánny nápad prejsť sa 500m cez mesto keď už je tak pekne. Spontánne objavenie trafiky, o ktorej som ani nevedela že existuje. Spontánne doplnenie zásob: cigaretových a ELLE-ových. Električka. Autobus. Návrat domov.
Teším sa že som dnešok prežila bez nádchy, bez svalovice a bez zbytočných stretnutí s luďmi na ktorých som absolutne nemala chuť. Teším sa na zajtra, aspoň dovtedy, pokým vstanem a zopakuje sa všetko z prvého odstavca. Ale viem že budem zaspávať s nádejou že ráno svtanem skoro, stihnem južnú arábiu a nikotínovo kofeínové výmeny flegmatizmu a rannej irónie, ktorá mi väčšinou zostane na celý deň. Vidím to tak že aj na celý život. Viem jedno, plávací rituál sa zopakuje aj zajtra, spolu s tým ktorý zahrňuje moju, nie moc oblúbenú budovu v Bratislave. Mne už len ostáva dúfať že zajtrajšok bude aspoň tak dobrý nedobrý ako dnešok.
Rituály nie sú až také zlé. Záleží na tom, čo zahrúujú a ako často sa opakujú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár