momentiek toho reálneho „naplno“ prežívaného života...
Zasa raz som sa „dozvedela“ veci, ktoré som dávno vedela a snažne prekusovala
bez ohľadu na stopu xuti ktorú naskytli, ktorú ani liehom neprekryjem...
Zasa raz sa mi potvrdilo, že je veľa nás, čo si myslíme, že vidíme do všetkýx a že seba dokonale zakrývame, no cez to zle otočené dymové sklo, nevidia nie iní do nás, ale my sami do seba..
Zasa raz som sa presvedčila, že človek oveľa oveľa ľahšie poprie po čom túži, než prizná otvorene čo nexce...
Zasa raz som sa presvedčila, že sa nedá "slepo" vidieť, lebo tmavé okuliare zakryjú len oči, sediac nám na nose..nie na srdci...
Zasa raz som poxopila, že je možné, aby dvaja očakávali a dúfali v jedno, a práve ten jeden cieľ ix nadobro rozdelí.
Zasa raz sedím na konári s pílou v ruke a priloženým rebríkom,... zvažujem možnosti -
prepílim rebrík?..konár??..
Zahodím pílu a zídem rebríkom dolu??, alebo zhodím rebrík, zahodím pílu a potom skočím z konára dolu, bez ohľadu na to, ako dopadnem?...
...alebo zostanem hore na konári, zostanem a budem sa tváriť, že mi je dobre..?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
26. 3.marca 2007 11:50
Ťažké filozofické zmýšľanie vždy bolelo, preto sa vždy treba na ten konár vyšplhať pekne krásne po kôre, rebrík nechať pod stromom a potom skúsiť zoskočiť tak, aby si si na danom rebríku nezlámala obe nohy. A pokiaľ budeš sedieť hore, nikdy sa netvár, že je ti dobre, tvár sa, že si z organizácie Greenpeace a hľadáš škodcov
Napíš svoj komentár