Kolotoč

Ležali a nič nehovorili. Adam už takmer zaspal keď sa k nemu Tereza otočila. Boli pri sebe tak blízko. Nemusela ani úplne vystrieť ruku, a dotkla by sa ho. No nespravila to. Obaja cítili, že stoja na opačných stranách priepasti a tá sa každým dňom zväčšuje.
Nevydržala to a so slzami v očiach preťala útrpné ticho.

"Neviem prečo to opäť začína. Prečo mám slzy na krajíčku. Prečo mi zase hlavou lietajú len spomienky na to, aké krásne to medzi nami bolo. Aký krásny si bol ty, aká nádherná bola naša podstata. Dala by som všetko za to, aby som zistila, ako to vrátiť. Aspoň na jediný okamih. A zariadila by som, aby trval večne a už nikdy sa nevrátilo nič zlé medzi nás."

Adam len sedel a zúfalo na ňu pozeral. Nevedel čo povedať aby zmiernil jej trápenie. Nevedel nič. Jediné, čím si bol istý, bol ten kolotoč, v ktorom sa už toľký čas točia a nedokážu sa z neho dostať na pevnú zem.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu