Odišla som hoci som mala zostať

"To je zasa ráno" vzdychla si Eleta,prevrátila sa na druhý bok v úsilí vyhnúť sa slnečným lúčom prúdiacim do jej malej izby na poschodí a pokúšala sa znovu zaspať.
Elet! poď raňakovať!

Počula zdola mamin hlas.

"Ale veď už idem" zamrmlala,a prevrátila sa na druhý bok.

Elet!

"No ok ved už vstávam".opäť zamrmlala naštvane a zhodila zo seba paplón.

Následne si obliekla tepláky a staré vyťahané tričko s obrázkom mikimauza a zbehla dolu po schodoch.

"Bré ráno"
"No konečne kde si toľko?"

"Prepáč ale je len pol šiestej ráno ak si si nevšimla".
"V sobotu zvyknem spávať dlhšie."

"To je síce pravda ale vieš že dnes odchádzam do práce skôr a treba dať pozor na Sebastiána."
"Ale mami vieš predsa že dnes idem na koncert s Mikom!"

"Nuž bohužial Loreen sa dnes ospravedlnila že je chorá a tak nemôže na Sebastiána dať pozor."

"Ale to nie je Fér!"

"Vieš predsa že tie vstupenky mám už mesiac!"

"Áno viem Elet,ale nič sa nedá robiť.ok,musím ísť.Majte sa pekne"

"No to určite!"
"Už ma vidíš ako sa starám o dvojročného bráchu ked mám vstupenky na Madonu".Zahundrala si elet a dojedla chlieb s maslom a džemom.
Potom vybehla po schodoch do svojej izby,vzala mobil a vytočila Mikovo číslo.

Áno zlatko?
Ahoj Mike dnes asi s toho koncertu nebude nič.
Prečo?!
Ále mama robí a Loreen je zasa chorá.
Musím sa starať o Sebastiána.
Počkaj chvíľu.
Tanja!
Tanja!
Môžeš sa dnes postarať o Sebastiána?
Ok,nie je problém.
Super,ďakujem Tanja.

Elet?
Počúvam.
Takže dnes sa koncert koná,Tanja sa o Sebastiána postará.
Tanja?
Ale veď on sama je ešte len decko!
Neboj zvládne to už má jedenásť.
Ok,tak o siedmej nech je u mňa.
Ok,budeme tam.
Maj sa ľúbim ťa.
Aj ja teba.
Povedala Elet a zložila.

Super!
Ale čo si oblečiem?
Prehrabala skriňu a nakoniec vylovila jedny otrhané bledomodré džíny a tričko s nápisom I LOVE YOU.

Mami?
Ach jaj Sebastián sa zobudil.
Elet!
Áno Seb,už idem.
Zakričala dolu a zbehla po schodoch.

Elet?kde je mama?
V robote Seb,najedz sa!

Ale ja nie som hladný,odporoval Sebastián.
Tak ti spravím k tomu chlebu kakavko,to už budeš hladný?
Ano kakavko!
Hm,táto finta vždy zaberala,pomyslela si Elet a zbehla do kuchyne pripraviť kakavo.
Nech sa páči.
Seb sa rozžiaril ako slniečko.

Lubkam ťa Elet!
Hm,toto vravieval vždy keď mu spravila kakavko.
Aj ja teba lubkam Seb.
Pôjdeme sa poobede prejsť na ihrisko,chceš?
Aňo,odpovedal Seb s plnými ústami.
Tak sa napapaj aby sme si mohli najprv pozrieť rozprávku.

Elet pozrela znudene na hodiny,ešte len desať ?

Už stihla pustiť Sebastiánovi dve rozprávky,a dúfala že ho dostatočne unavia,aby ho donútila ísť si pospať.

Ale kdeže.Zdalo sa že jej malý braček má viac energie ako elektráreň.

No dobre,zdvihla sa zo zeme kde sedela asi tri hodiny.
Spravím ti obed a potom sa ide sa hajať!

A ked sa zobudíš pôjdeme na ihrisko,aj s Amy.
Sebastián sa neochotne odlepil od obrazovky a presunul sa do kuchyňe.
Čo si spravíme?

Kašu!
Ako vždy?spýtala sa Elet.
Jasan.

O desať minút bola kaša hotová a Elet sa dívala akou rýchlosťou zmizla v Sebastiánovom brušku.

Tak a teraz hajať.
Nie!
Ja necem.
Sebastián sa rozplakal.
Nepomohlo,Elet ho odvliekla na poschodie a uložila do posteľe.

A teraz hajaj,lebo poobede nebude žiadne ihrisko,a Amy sa potom viac s tebou nebude hrať.
Sebastián zavrel očká a tváril sa že spí.

Elet si vzdychla a tešila sa až bude sedem.
O dve hodiny zobudila Sebastiána,obliekla ho do novej teplákovej súpravy,dala pripla Amy ich sučku zlatého retrievra na vodítko,obula Sebastiánovi tenisočky,a vyrazila do mestského parku.

Tam pustila Amy nech si pobehá,sadla si na lavičku a sledovala ako si sebastián tri hodiny stavia hrad z piesku,pobehuje a džavoce s inými deťmi.

"Seb!
Musíme ísť!už je neskoro!"

Ale ked mne sa ešte nechce!
Seb ale musíme,lebo nechcem ísť domov potme.
Ale ved slniečko ešte nehajá.
To je jedno,o chvíľku hajať bude,a pozri už aj Amy je hladná.
Povedala pri pohľade na sučku ktorá obhrýzala kríky.

No dobre.
Neochotne zamrnčal Sebastián pozbieral si formičky,a prišiel k Elet.
Amy!k nohe.
Elet zapla Amy opäť na vodítko a pobrala sa domov,keď bude šikovná stihne sa ešte aj okúpať a namaľovať skôr než príde Mike s Tanjou.

Dobre Seb,až prídeme domov pustím ti rozprávku a ja sa musím ísť okupkať.
Budeš dobrý?

Aňo.
Dobre.
Tak a sme tu.
Takže ktorú rozprávku chceš?
Pocahontas.
Dobre.
Nastavila dvd,pustila Pocahontas a šla sa okúpať.
Super pol siedmej,pomyslela si pri pohľade na hodiny ked vyšla z kúpeľne.
Prešla do svojej izby,obliekla sa trošku namaľovala,a čakala na Mika a Tanju.

Crŕŕn.
Už sú tu,skvele.
Zbehla dolu a otvorila dvere.
Ahoj.
Podte ďalej.
Tanja určite to zvládneš?
Neboj,určite.
Dobre tak Seb je v obývačke, pozerá pocahontas.
Povedala a viedla ich do obývačky.
Seb toto je Tanja,dnes večer sa bude s tebou hrať,ale mamike ani slovo jasné?
Slubujem Elet.

Dobre tak mi môžme ísť,o polnoci sme späť,dobre?
Dobre prisvedčila Tanja.
S týmto trošku nervózna Elet odišla s mikom na koncert Madony.
Po hodine strávenej na koncerte ju nervozita prešla a začala sa skvele baviť.

Pozrela na hodinky na mobile,jedenásť skvele.
Ešte sa môže baviť,avšak ako schovávala mobil späť do vrecka začal vibrovať.

Kto môže otravovať o takejto dobe?
Neznáme číslo,no super.
Pomyslela si a naznačila Mikovi že má hovor.
Zdvihla telefón a pokúšala sa dostať na wc,kde nie je až taký hluk,..

Moment,nepočujem vás,počkajte chvíľku.

Dobre už môžete hovoriť.
Slečna Elet Kovalska?
Áno?
Je mi to ľúto, ale vyhoreli ste,s vašou matkou sa nedalo spojiť,tak mi susedka dala číslo na Vás.
Preboha!
Zjačala Elet.
A čo Sebastián?
Môj malý brat.
A Tanja?
Je mi ľúto,slečnu Tanju?
Áno.
Odviezli do nemocnice,je v kritickom stave,
A Sebastián?! palčlivo sa spýtala.
Bohužial vášho brata sa nám nepodarilo zachrániť.
Elet sa zrútila na kachličky ktorými bola obložená podlaha wc.
Zložila mobil a vypadol jej z ruky.
Začala plakať.
Prečo len odišla na tento koncert?
Ved Madonu mohla počuť kedykoľvek,ale brata má,mala len jedného.
Bol tak maličký,a...
Dusila sa v slzách.

Elet?
Ozvalo sa pri dverách wc.
Mike!
Ako mu len povie že jeho sestra je v kritickom stave v nemocnici?
Mike začala,a postupne mu povedala všetko dusená slzami ktoré sa jej drali z očí.

Vieš odišla som hoci som mala zostať a vypomstilo sa mi to.
Mala som zostať doma Mike,a nič by sa nestalo!Revala ako zmyslov zbavená.
Nič by sa nestalo!

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu