Zo zavretých očí jej tiekli slzy.Necítila smútok.Nemala prečo plakať.Spustili sa samé od seba.
Zrazu sa ocitla na cintoríne.
Nie v obci kde býva ale vo svojej rodnej obci.
Pohľadom skĺzla po hroboch,a potom jej pohľad zablúdil na zadnú bránu cintorína.
Videla kamarátku, no ona netušila že ju vidí.
Pripadala si ako duch.
Za ňou uvidela ďalších ľudí.
Predpokladala že je to jej rodina,aj ked ich videla iba hmlisto.Rozmazane.
Jej brata by však podľa výšky spoznala vždy.
Obraz bledol.
Avšak pridal sa zvuk.
Vedela kto to hovorí,ale nechcela tomu veriť.
Hlas toho muža nemala odkiaľ poznať.
A tak to bolo vravené jej hlasom do jej podvedomia.
Nikto okrem nej ten hlas a tie slová ktoré neboli adresované jej nepočul.
Potom na povel otvorila oči a ako v tranze prešla ku stolu,zobrala pero a papier a začala písať.
Písala to vlastnou rukou,ale predsa to nepísala ona.
Začínala dostávať triašku,len čo dopísala spýtala sa vnútorným hlasom či je to všetko čo chcel povedať.
Nikto sa však neozýval.
A kedže aj jej ruka už sama nepísala,zavrela trasúcimi sa rukami fixu ktorou písala, a odložila ju.
Ešte stále mala triašku.
Poskladala papier a vložila ho do zošita účtovníctva,tak aby ho nikto nenašiel.
V hlave jej stále znelo: Odkáž jej ,Nezabudni.
Ľahla si do postele.
Neskutočne sa triasla.
Nohy mala ľadové akokeby bola kdesi na severnom póle napriek tomu že v izbe bolo asi 19,či 20 stupňov.
A tak ležala a triasla sa.
Takýto stav ešte nezažila.
Presne takýto nie.
Zažila triašku a skolabovanie po "debate" s jej dedkom ktorý tu už nebol,a prišiel si podebatiť,ale tento stav jej bol cudzí,akýsi nový.
Vedela že môže slúžiť ako médium,avšak myslela si že sa to vzťahuje len na zosnulých z jej rodiny.
Zrejme sa mýlila.
A potom asi po hodine čumenia do plafónu prišiel spánok.
Milosrdný a vytúžený,....
Vstala neskoro poobede a prvé čo jej zaznelo v hlave bolo Odkáž jej,nezabudni.
A tak mala teraz neľahkú úlohu odkázať a nezabudnúť.
Neľakú pretože vedela že tento odkaz sa nezaobíde bez sĺz osoby ktorej je adresovaný,.
A tiež že sa môže stretnúť s odmietnutím,neverením,považovaním za blázna,a zatratením,....
Veď keby bola na jej mieste tiež by neverila.Nemala to ako dokázať.Keby nezazižla ten stav triašky,myslela by si že je to iba výplod mysle,...
Avšak už teraz dúfala že kamarátka uverí a nezatratí ju,a tiež že dotyčnému nebude vadiť že o tom písala a nepomstí sa jej.
Vstala od počítača.
Teraz musí ísť a splniť túto neľahkú úlohu.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
shaolingirl
2. 1.januára 2010 17:27
jediná otázka - čo odkázal????
Napíš svoj komentár