Na rukách niesol dieťa a zdalo sa že ho nič netrápi.
Vzápätí sa však s tohto muža nesúceho dieťa stal muž vojak nesúci dieťa.
Výraz na tvári muža ktorého ako sa zdalo nič netrápi sa zmenil na kamennú masku ktorá nevyjadrovala nič.
Cítila aj zmenu atmosféry,kde predtým vládla atmosféra pokoja a ospalosti malého mestečka,bola teraz atmosféra strachu a nepokoja.
Ulice,ak sa dá prašná poľná cesta a zopár napolyzrúcaných domov tak nazvať,boli plné ľudí ktorí pobiehali hore dolu v zúfaleej panike zachrániť sa.
Nepočula nič akoby bola hluchá,akoby to bolo len nemé video.
Obraz postupne mizol a ona počula akýsi hlas vravieť jej: "Daj mi dušu!"
"Nedám!" odpovedala na túto výzvu.
Zhlboka sa nadýchla kedže cítila ako ju začína opantávať strach.
Silne sústredila na myšlienku že chce ten hlas odohnať až do takej miery, že začalo okolo nej prúdiť biele svetlo.
Bola prekvapená,toto sa jej ešte nikdy predtým nestalo.
Cítila ako sila svetla sála z každej bunky jej tela.
Videla vojakov z nemého filmu ako prehľadávajú jej dom a vyvádzajú odtiaľ veľa ľudí a zopár zvierat.
Keď vojaci skončili s deportom vydýchla si.
Vojaci odišli a dom bol odrazu tak neskutočne prázdny až tomu nechcela uveriť....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár