Vojdem do izby,.. Čosi je iné, Je tam príjemne teplúčko,... Hm,mala by som si vyvetrať,napadá ma, Mám tu vydýchaný vzduch. Prechádzam sa po izbe a cítim zvláštnu energiu,... Niečo je inak ako pred dvomi hodinami. Sadám za počítač,ktorý som nechala zapnutý,a začnem sa obzerať po holých stenách,.. Ked sa malo v mojej izbe maľovať,dala som všetky obrazy dolu,... Zavesila som tam iba jeden. Ale nie ten ktorý tam chcem mať najviac. Chcem ale nemôžem,.. Fyzicky som si ho tam zavesiť mohla,.... A aj som ho zavesený mala. Ale odvtedy ako som ho zavesila nad posteľ som sa nevyspala. Vyspala som sa poriadne až v deň ked som ho zvesila a odniesla preč z miestnosti. Môj obľúbený obraz,..dívala som sa naň roky v inej miestnosti,v izbe dnes už nežijúcej pre mňa významnej osoby. Chcem sa naň dívať dalej,ale zobrala si ho do izby sestra s priateľom,a nedá sa povedať že by sme mali srdečné sesterské vzťahy. Sedím v izbe a začína mi byť zima. Oči mi začínajú slziť ako keby som stála v štiplavom zimnom vetre. Nie som smutná,slzia samé od seba,... Mám divný pocit,... Myslím že dnešná noc bude ešte zaujímavá,... Ale ved čoho sa bojím? Je to len večer ako (ne)ostatné,... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj