Vtom sa otvoria dvere a ty si dávaš na posteľ batoh,..
No vyzerá to že budem spať tu,ostatné izby sú už plné,..
V pohode odpovedám,..
Neskôr sama v izbe, navliekam návlečky,dávam na postele plachty, prišiel si si ľahnút,...
prehodíme slovko dve a ja dalej navliekam a steliem postele,len aby celkom vyprchalo to hnusné červené víno,..
už sa cítim triezva,..
Pod sem ku mne povieš a usmeješ sa tak zlato ospalo,..
Podídem k tvojej posteli a sadnem si na moju oproti,..
Myslel som aby si si lahla sem ku mne ale nevadí,..
Usmiala som sa a lahla si vedla teba,...a tak som ležala vedla teba ,objal si ma,..
a ja som v tú chvílu začala spomínať,obaja sme začali spomínať,...
povedal si že som stále tvoja láska a že žiadna nie je ako ja, že ti chýbam...
Povedala som niečo podobné ved každý človek je originál myslela som si,..
Ležali sme na posteli,rozprávali sa a ty si ma znovu objal okolo pásu,...
Nechal si sa uniesť spomienkami a mojou prítomnosťou a pokúsil si sa ma pobozkať, jemne som ťa odtlačila,tie časy kedy si to smel už sú preč,...
Cítila som tvoj dych pri mojej tvári,teplo ktoré s teba sálalo bolo ako vtedy,...
Povedal si že si zbožnoval naše debaty ked sme len tak ležali v posteli a rozprávali sa zababušení pod paplónom,...
Chytil si mi ruku,pozri čo mi pri tebe robí srdce povedal si a dal si ju na svoju hrud, a ja som znovu ako vtedy cítila buchot tvojho srdca pri ktorom sa mi vždy tak neskutočne skvele zaspávalo,povedal si že ma stále ľúbiš, a ja som ťa v tú chvíľu milovala aj nenávidela zároveň.
Prvá láska je veľmi silná.A trvá navždy,..
A ja viem že určitým spôsobom ťa budem milovať stále,..
A nenávidela som ťa za to že mám znovu v duši zmätok,
že po roku a pol snaženia o vnútorný pokoj mám znovu v duši zmätok,...
Ty chlapec do vetra!
Zmužnel si ,zmúdrel ešte viac,...
stále si ťa vážim ako vtedy,
myšlienky zmätené blúdia hlavou,
Vždy si ma vedel pochopiť, nikto ma nechápal ako ty, a ani nechápe,nepochopí...
Si mi príliš podobný,avšak ty si múdrejší a silnejší ako ja,...
Od doby čo sa poznáme si ma počúval a učil,aj vdaka tebe som teraz tým čím som,...
Obaja sme príliš slobodné bytosti,tak ako vtedy vravím a pohladím ťa po vlasoch,..
dve príliš slobodné bytosti spolu moc nevydržia,..
čo bolo bolo vravíš,..
nesmieš na mňa čakať,musiš byť štastný počuješ?!
vravím a znovu ho pohladím po vlasoch,....
Ved ani nečakám,...
hm myslím si dačo iné ale nepoviem nič okrem toho že to je dobre,...
zdola počuť buchot na schodoch, dávaš ruku dolu s môjho pása a robíš sa že spíš,ja len dalej ležím s otvorenými očami
nato sa otvoria dvere a baby vtrhnúce do izby prerušia náš spomínací rozhovor,..
Lucka má v ruke foták a urobí zopár snímok,..
Nato odchádzajú a my pokračujeme v rozhovore,...
O chvíľu vstávam,a pokračujem v ustielaní postelí a v duši sa mi rozhosťuje zmätok,..
ako je možné že aj po tak dlhej dobe ma stále lúbiš ako vtedy? ako je možné že jediné objatie mi pripomenie pocity ktoré som sa toľko snažila po rozchode potlačiť?
Ako to že láska o ktorej som si myslela že je mŕtva je tu znovu? skoro rovnaká ako vtedy?
Čo bolo bolo, a život ide dalej,
A je len na nás kam pôjdeme dalej,čo dalej urobíme ,ako sa rozhodneme,..
A ja hoci som sa mohla nechať uniesť spomienkami a tomu čo k tebe cítim,neurobila som to.
Vybrala som si muža ktorého ľúbim teraz a okrem objatia ti nič nedovolila,...
Mám nádherný vzťah,muža ktorého ľúbim, ktorý je mojím pokladom,túži po deťoch ako ja a ľúbi ma tak veľmi až mám občas dojem že si to nezaslúžim,...
A takéhoto muža ja nikomu nedám,nevymením a nepožičiam,pretože takýchto mužov je na svete máličko.
a hoci mám teraz v duši zmätok,jedno viem iste, môj metalista je muž ktorého ľúbim a s ktorým chcem zostať,a kvôli nikomu nezahodím tento nádherný vzťah
A ty ktorý mi vždy spravíš v duši zmatok zostávaš mojim bývalým,priateľom,učitelom a človekom ktorého si vážim,...
Tak a teraz mám v duši konečne znovu pokoj
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vlcica1989
9. 6.júna 2010 23:31
krásne napísané....a nezávidím ten zmätok
Napíš svoj komentár