Čas ma tlačí.
Sama si vyrábam časové prestoje,
asi sa mi to páči.
Ale to prvotné, čo vlastne chcem
je mať teba.
A až za druhé je to "viem",
že mi ťa netreba.
ale ba... zase to klamstvo
veď načo byť k sebe úprimný, všakže?
V podstate som prišla na to,
že je to len môj vymyslený kúsok šarže,
čo vidím vo vás všetkých.
a pritom je to len jeden nešťastník.
ale samozrejme žiaľbohu, zas,
toho z nás nepozná nik.
A to je presne to:
že ani ja.
Ten kúsok, o ktorom hovorím
by mal zapadnúť dokonale do raja
ale toho môjho.
ale mám ho ja?
či ty ho máš?
no tak ukáž.
alebo zakáž ukázať.
aby som nekopčila niekoho.
"nech vám mamko neújde zať."
Viete, je mi to celé už smiešne.
Na sebe sa smejem.
Preskočiť by som chcela
a niekedy ani chodiť neviem.
veď to poznáte:
ten alkohol, tá metla,
potom bezhlavo konáte
a ten pravý isto sedí vedľa!
Chcem urobiť nemožné
kedže ako vravím tlačí ma ten čas
akoby z leta do zimy som chcela prejsť
len pretrhne sa mi obraz.
výpadok, okno, či dvere,
z alkoholom je to predsa klasika
a ráno sa poďme, prosím, tváriť,
že sa nás to vôbec netýka.
a tak paradoxne stane sa to, čo som chcela.
Z leta je teraz zima
lenže v predstave sú dvaja všade
no u mňa, v zime, poviem prikry ma
asi už len sebe.
Nie drahí moji milí
ak si poviete "ti jebe?"
Nie, nie je to tak.
len uvedomiť si neviem,
že naháňam sa za ničím.
a pritom nekričím, občas si zakrepčím,
potom sa zapáčim a nakoniec sa zháči
ten, ktorý akože mal byť ďalší "pravý"
takže nakoniec sa ozaj sama prikryjem
zabalím do deky a s čajom si pozriem správy.
"zima zima tu jé
sniežik poletujéé..."
a vlastne ani sprostý sneh nemáme,
zase blato všade.
"Nehádž sa do toho zlato
si v prascami rozrytom sade."
dobre viem, už idem pán doktor,
a sestra: "Kto ďalší je na rade?"
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár