Vídam mladých ľudí. Aj starších. Mnohí to vyslovia úplne jednoducho. Niekoho ľúbia, tak to povedia, aby to ten človek vedel. Páči sa mi to. Ale neviem kde berú tú odvahu to povedať? Naozaj majú takú istotu? Aj napriek tomu, že im niektoré tie vzťahy vydržia mesiac? Toto sa mi už nepáči. No napriek tomu to obdivujem, väčšina z tých ľudí to totiž myslí úprimne. Naozaj ho milujú. A neboja sa to povedať, dať najavo... Asi závidím.
V mojom živote táto schopnosť chýba. Nikdy som to nikomu nepovedala. Nedokázala. Sú to príliš silné slová. Majú obrovskú váhu. Viem, že keby to poviem a nestojím si za tým, tak to nemá zmysel. Bojím sa to teda vysloviť. Čo ak to raz vrátim späť? Budem ten vzťah chcieť ukončiť? Pripadá mi to hnusné, niečo také tvrdiť, keď som si neni celkom sebou istá. To je zlé. Neviem, čo urobiť, aby som si tým bola istá. Mám v sebe nejakú chybu, alebo je to normálne, pretože toho človeka naozaj nemilujem?
Teraz mi prišla SMS. A stojí v nej to jednoduché a pre mňa tak veľmi ťažké "ľúbim ťa", trochu ma to odrovnalo. Je to milé. Ale nemôžem odpísať to isté, pretože by som klamala. Je to moja večná dilema. Trochu iná, pretože toto je čosi ako možno začínajúci vzťah, kde sa dvaja ešte len spoznávajú. A mne prišla táto správa. Že ma ľúbi. Vždy to tak je. Vždy ma začnú ľúbiť skôr než ja ich. A potom sa cítim ako zatlačená do kúta, bojím sa reagovať, aby som mu neublížila. Asi spanikárim. Ja neviem. Ale potom je naozaj ťažké sa dopracovať k tomu, aby som aj ja povedala to isté.
Ale je viacero možností. Asi to ešte neprišlo, nie som zaľúbená, ale je to normálne. Druhá možnosť je, že zaľúbená nebudem nikdy, a tretia, že mám naozaj problém. A môžem takto menovať ďalej... Dôležité je, že som potrebovala to trochu spísať a možno na to raz prídem. A prídem na to tak, že nad tým ani nebudem uvažovať, pretože to príde samo od seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár