......
Pozrela som na notebook. Natiahla som ruku a klopla na jedno tlačidlo. Počítač potichu zabzučal a zasvietil. Preberal sa k životu, kým moje upadanie pokračovalo. Čakajúc kým sa celkom zobudí, snažila som sa prekonať samú seba. Zložila som si hlavu do dlaní a opatrne si masírovala pokožku pod vlasmi. Au, čistá bolesť. Prstami som si jemne prechádzala po hlave. Kreslila som obrazce. Vždy ma myklo, keď som trafila to bolestivé miesto.
.....
Som hlúpa a neviem si dávať pozor. Ach jaj. Ako malé dieťa. V poslednej dobe sa cítim celkom ako dievčatko. Neustále je treba na mňa dohliadať, nič si neviem vybaviť sama, konám nepremyslene a bez potrebných informácii. Na svet sa dívam nevinným pohľadom, ktorý hovorí – ochráň ma, buď mojím rytierom v žiarivej zbroji. Dvíham zrak a upieram na ľudí psí kukuč, k čomu mi napomáha mojich necelých 160 centimetrov.
.....
Pritúlila som sa k počítaču a prihlásila sa na net. Chcela som tú bolesť zo seba vypísať. Úplne som vypla. Bez myšlienok. Nechala som svoje prsty na dlhej reťazi. Bezstarostne pobehovali po klávesoch. Vôbec som nevnímala, čo píšem. Bolesť hlavy prehlušila všetko ostatné. Au, au, au. Toto veru zo seba nevypíšem ani za celú noc. Prečo si na seba neviem dať pozor? Pohladila som si spánky. Nejaký hnusný trpaslík mi do nich trieskal obrovskými kladivami. Hajzlík jeden. Najbližšie, keď budem robiť hlúposti, tak ma, prosím, niekto nakopte. Modrina je menej bolestivá.
.....
Končím. Vstala som a pohľadala tabletky. Napustila pohár vody, prehltla, zapila, vzdychla. Chcela som si ľahnúť, no povinnosti volali, šťuchali do mňa a vykrikovali termíny, ktoré musím stihnúť. Sklapnite! Dosť! Ticho tu bude! Naštvane som zaklapla počítač. Prezliekla sa do pyžama, vzala Karola do náručia a upadla do bezsenného spánku. Snáď mi ráno bude lepšie. Dobrú noc. Dievčatko odišlo do krajiny zázrakov za svojím králikom, ktorý nie je na jedenie a srdcovou kráľovnou, ktorá dotrhá jej srdce. Au.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár