O konci, o začiatku, o povinnostiach, o stretnutiach, o závislotiach, o súkromí, o cestovaní + trápna báseň

Začnem pekne od konca. Možno sa prepracujem k začiatku. Som na seba nahnevaný. Sľúbil som sám sebe pár vecí, ktoré som nedodržal. Teraz zasa nemám náladu posledný týždeň, jednak kvôli škole, ale aj kvôli súkromným veciam. Strašne sa hnevám na seba. Proste je mi zle zo samého seba.

Aj napriek tým všetkým povinnostiam, ktoré sa začali valiť z každej strany, sa ráno zvyknem zobudiť. Som zvedavý dokedy. Ranné vstávanie ma ubíja, deň má málo hodín a veľa vecí predsa len stále neviem. Len nezačať s dymovými tyčinkami. To by bol podraz samého seba voči samému sebe.

Rastie mi zub, všetci ma vysmiali, že až teraz dospievam, ale mňa bolí celé ľavé líce. AU. To si mám dať ďalšiu tabletku?

Chcem spomenúť aj uskutočnené, resp. neuskutočnené stretnutia. Uskutočnené stretnutia ma posilnili, poučili. Neuskutočnené stretnutia ma môžu posunúť vpred alebo vzad. Napriek tomu mám záujem ich uskutočniť. Ale kedy, keď nemám čas?

Ešte pár slov o návykoch a závislostiach. Len toľko, že ak si na niečo/niekoho zvyknete, je to problém. Lebo ak ho máte deficit, tak vám chýba. Ak ste sa na neho/ňu tešili každý deň a nemáte ho/ju, tak vám jednoducho chýba. Až je vám všetko jedno a nemáte na nič chuť. Môj prípad.

Ešte ma napadlo niečo o súkromí. Čo je podľa vás súkromie? Čo komu prezradíte? A čo komu neprezradíte? Ja sa snažím tajiť, čo najviac informácií. A práve oddnes. Mením, resp. zmenil som postoj. Zmena je proste život.

Neznášam cestovanie. Ubíja ma, cítim sa ako nakopaný, akoby som betónoval deku celý deň, pritom som len presedel pár hodín v aute a v autobuse pár minút prestál. A ešte všetky tie očakávania, ktoré sa odo mňa očakávajú. Nezmyselná veta? No a čo. Je mi to jedno v momentálnej situácii.

Vylezte mi na hrb.

Minule ma niekto prosil o báseň.

Trápna
Vietor sa hrá s našimi vlasmi
Pofukuje ulicou mnohými hlasmi
Kráčam si, v mysli staviam snehuliaka
Vydychujem paru, a čakám, čo ma čaká
Častá prechádzka sa opakuje s tieňom
Ten len tmavo svieti do svetla noci
Počúva, nereaguje, hoci
Minule sa mihol ulicou, stenou budovy
A jeho áno sa ozývalo v mojej hlave
Liečenie je dávno zajednané


Bc. elwinko

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu