Očakávania. Každý ich má. Každý sa ich svojím spôsobom snaží naplniť. Načo som čakal ja?

Poďme si to zhrnúť:

Chcel som byť dvojica. Jasné, že nie sám, ale s niekým. Nezvládnuté.

Chcel som úspešne skončiť vysokú školu. Pracuje sa na tom.

Chcel som cez prázdniny zarobiť peniaze a špekulovať. Nezvládnuté. Aj keď kvôli chorobe, ale je to tak.

Chcel som sa stretávať a spoznávať. Nezvládnuté. Moja neschopnosť.

Chcel som nebyť naivný. Zisťujem, že tá naivita ku mne akosi patrí. Nezvládnuté.

Nechcel som tlačiť na pílu, ale podvedome to robím. Podvedome sa klamem.

Chcel som vychádzať s rodinou. Nezvládnuté. Či už mojou alebo ich vinou.

Chcel som byť úctivý k starším ľuďom. Vraj som nervák. Ďakujem starí rodičia.

Chcel som mať pekné sny. Nejde to. Ako aj do včera rána.

Chcel som sa jednoducho zmeniť. Zmena bola očakávaná. Zrazu čosi ruplo a zmenu som zamietol.

Chcel som, aby mi ľudia verili. Nezvládnuté. Spočítam ľudí na jednej ruke, ktorí mi veria.

A chcel som kopu iných vecí.

Isto budete mnohí namietať, že chcieť je málo. Treba preto alebo kvôli tomu niečo urobiť. Zasa nezvládnuté. Snahy boli. Ale stroskotali.

Chcel som obnoviť vzťahy s vlastným otcom. Načo. Vôbec sa nejdem usilovať. Po tomto isto nie.

Chcel som, aby sa tajomstvo udržalo. Nezvládli to ONY. Nebudem sa už snažiť.

Chcel som si dávať pozor na reči. Ale nedá sa mi nebyť úprimný. Prepáčte. Iný nebudem.

Napriek tým všetkým zmenám, napriek tomu všetkému chceniu, napriek tomu som to stále ja.

Ten istý uzavretý, podozrievavý, nahnevaný, sklamaný a vraj dobrý. Keby to netvrdila kamarátka, ktorá ma trošku pozná, hádal by som sa s ňou.

Impulzy. Dostávame ich zrazu, čakane i nečakane. Ako aj ja som dostal impulz na napísanie tohto blogu. Či to bolo dobré sa ukáže. A možno nie. Zabudne sa.

Prednedávnom som tvrdil, že mi nevadia tie zaľúbené vyznania lásky. Vadia. Svojím spôsobom. Ale neriešim to tak strašne, a ani to neberiem tak tragicky. Čiže mi to ani neimponuje, ani nevadí. Je mi to jedno, aby som bol presný.

Teraz tu čítam niečo o ženských očiach. Vraj potrebujú len 45 sekúnd na vytypovanie si najzaujímavejšieho muža v miestnosti. Nejdem to komentovať, lebo by som sa rozčúlil. Pre mňa ďalšia nepodstatná informácia.

A na záver. Nič nevychádza. Teda takmer nič. Treba sa snažiť. Stále...


Bc. elwinko

 Úvaha
Komentuj
 fotka
shelia  25. 10. 2009 18:35
uplne suhlasim s poslednou vetou. Treba sa snazit. Stale.
 fotka
majuri  25. 10. 2009 18:51
ty sa snazis, ja sa snazim,on ci ona ttiez,,musime toho vela prezit aby sme zistili ze nezijeme
 fotka
enka  25. 10. 2009 18:51
dosť dobrý blog, aj by som chcela reagovať konkrétnejšie, ale nedá sa mi, toľko bodov... toľko pravdy...
 fotka
ladymaya  25. 10. 2009 18:52
45 sekund je malo ešte aj na mna
 fotka
temperancecullen  25. 10. 2009 20:14
Plne súhlasím s poslednou vetou....Keď zaspíš na jednej nepodstatnosti, môže byť na budíček už neskoro
 fotka
ewellyne  26. 10. 2009 18:41
precitala som si to, lebo ma v nadpise zaujala "nepodstatna informacia" - bola som na nu zvedava

uprimne drzim palce vo vsetkom
 fotka
fragile.  29. 10. 2009 00:35
Ked si nebudes verit sam, tazko presvedcis ostatnych, aby ti verili, nech si v hociakej situacii...
Napíš svoj komentár