Skús požiadať, opýtať sa...hneď za Tebou zájdem...
Nohy, ktoré majú toho odchodené v ústrety...
Málokedy hrali veľké nudné preteky...
Krásnosmutne hľadieť jej len do očí...
Chytať druhý dych, kým večer neskončí...
Mrmlajúce reči, nesúshlasné vety...
Protikladné mudrovanie a svojich chýb priznávanie...
Dávky, ktoré môžu raniť, môžu zabiť, môžu zakryť...
no nemôžu ruku chytiť, nad ránom sa skvele cítiť...
Prečo nikdy nikto nič a všetci všetko??
Načo stále stálo kdesi, aj keď vlastne spalo??
Ticho šepneš, hlasno skríknem...
Mám to pekne na dlhú, keď začnem...
Báseň
Komentuj
8 komentov k blogu
1
zuzanako
30. 5.mája 2008 22:55
tu uz nie je nutne pochybovat, o com... krasnosmutne, sam si povedal, je to krasnosmutne. aj ten blog. ale je v nom aj trosku hnevu, vsak? ale hlavne krasnosmutne
2
nikdy neviem čo mám povedať na tvoje básne. krásne sú, či už smutné alebo veselé
4
toto je asi najkrajsia veta z celej basne: "Prečo nikdy nikto nič a všetci všetko??"
ako celok sa mi to hrozne paci..
ako celok sa mi to hrozne paci..
6
Prišlo mi to také zvlástne...nic v zlom ale nieco mi tam este chybali ked nato pridem dam vediet...
ale vo vseobecnosti vydarené.. také..krásnosmutné,
ale vo vseobecnosti vydarené.. také..krásnosmutné,
Napíš svoj komentár