Znovu jedno rozbité ráno...znovu slnko, čo prebralo môj spánok...
Príšerná hudba skáče po izbe...príšerne sa cítim, keď som v pohybe...
Chcem sa vrátiť späť ku dňom...chcem sa vrátiť, i keď ošľahaný ohňom...
Najmenší z veľkých sa tvárim ako boss...najmenší z veľkých byť je pritom moja cnosť...
Skúšam sa postaviť...skúšam sa pohroziť...skúšam sa vytočiť...darí sa...
Pretrhnem stránku dnes...pretrhnem papier preč...a aj kus života...
Dvere sa otvárajú vždy na inú stranu...dvere sa otvárajú na určitú hranu...
A nepraj si Človeka, keď prejdeš za ňu...Človeka, čo náhodne objavil múdrosť dávnu...
Človeka s veľkým Čéé...Človeka, ktorého život patrí aj mne...

 Báseň
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
eliza707  10. 8. 2008 23:21
akoby som citila horkost smutku z tvojich slov...
2 
fotka
miuska26  11. 8. 2008 00:44
pridu lepsie dni..
3 
fotka
biancadetolle  11. 8. 2008 02:00
Maťko, to prejde.
4 
fotka
zabudnuta  11. 8. 2008 20:54
silné myšlienky...krása
5 
fotka
luc.ka  11. 8. 2008 21:44
pekné, veľmi.
6 
fotka
midnightlady  13. 8. 2008 19:21
pekne...citujem kamosa: "kokso, on je asi basnik!"
Napíš svoj komentár