Áno?
-Dobre...ako chceš...aspoň to chceš ty...ja nie...len TY!!!
Myslíš, že mi nie je za tým všetkým lúto?
-JE, veľmi...
Na začiatku som ťa upozorňovala, lepšie povedané prosila, aby si ma nesklamal....ale tušila som, že sa to nedá...
Predsa, ako sa dá rozdeliť dvoch ľudí bez sklamania...keď vzťah berú vážne...keď sa ľúbia...keď myslia len na seba...keď... keď už sa nedá odpúšťať...keď sa rozídu, a ani jeden z nich to nechce...ani jeden...chcú to obaja...pre dobro toho druhého...
Každý, kto nezažil ozajstnú lásku sa na ňu teší.Chce si dať dobrovoľne na oči ružové okuliare a myslieť na niekoho, kto myslí na neho...Láska je krásna, priznávam, žila som z nej sedem mesiacov...Sedem krásnych mesiacov...Napĺňali ma...Nikdy som nič krajšie nezažila, nikdy...Bolo to obdobie plné obdarovávania, hlavne plné objatí, bozkov, pohľadov, spoznávania tajov toho druhého...(ne)skutočne ružové!
Každý, kto zažil ozajstnú lásku vie, že sa z nej nedá len tešiť.Chce si dať dobrovoľne dole ružové okuliare, ale, nedá sa to, stále myslí na niekoho, kto myslí na neho...Láska bolí, priznávam, skúšala som to na vlastnej koži sedem mesiacov...Sedem mesiacov, ktoré mi aj ubližovali...Sedem zničujúcich mesiacov...Vyprázdňovali ma...Nikdy som väčšiu psychickú bolesť nezažila, nikdy...Bolo to obdobie plné sklamaní, podvodov, lží, sĺz...(ne)skutočne čierne!
Ale, keby som dostala ďaľšiu šancu na prežívanie (ne)skutočnej lásky prijala by som ju...
Aj za cenu ďaľších preplakaných nocí a opuchnutých rán...
Aj za cenu ďaľších (ne)naplnených objatí, bozkov, pohľadov, spoznávania tajov toho druhého...
Aj za cenu vlastného života...Život bez lásky nie je život...Aj ten, kto si to neprizná túži po prejave lásky od niekho, kto ho dopĺňa...Po svojej polovičke, ktorá ho chápe...
Ja som svoju polovičku hľadala v tebe...Možno to bolo veľmi skoro, ale ja som ju v tebe cítila, no nepodarilo sa mi ju dostať navonok...Aj keď som po tom veľmi túžila, možno si sa bránil, alebo si ju ty nevidel vo mne, alebo si tie naše nechcel spojiť...Neviem...
Náš vzťah bol skoro dokonalý...skoro...
Prečo?
Nechápal si ma...Keď som si pri tebe vylievala srdce, povedal si, že ma chápeš, prikyvoval si mi...
Nechápal si ma...
Ani keď som už dvakrát bez udania dôvodu odišla, netrápilo ťa to...Proste som odišla, ty si sa ďalej zabával...
Nechápal si ma...
Viem je to sebecké a hnusné...zdvihnúť sa...povedať čavte...odísť...Ja som vždy išla preč pomaly, predtým som ti naznačila pohľadom poď so mnou...Ty si ostal...Ja som sa obzrela...nevidela som ťa...rozplakala som sa...bolesť...obrovská...
Nechcem, aby si sa kvôli mne zmenil, to nie...Opäť egoizmus v mojom podaní...
Nechcem, aby si si myslel, že sa nemôžeš zabávať, keď ja odídem...
Nechcem, aby si si myslel, že sa máš správať tak, ako si dupnem...
Chcem, aby si bol taký, aký si.Zmeniť sa nemôžeš.To už by si nebol ty.Ale takto to nie je dokonalé, ale to neznamená, že nemôžeme byť spolu!Nič nie je dokonalé,sám si to povedal, tak poď, zober ma so sebou, a podme spolu hľadať dokonalosť inde........................

 Blog
Komentuj
 fotka
skreco  11. 6. 2007 15:58
pekne. plne citov a emocii... dufam ze vam to klape ete...
Napíš svoj komentár