Moja sestra- nervak

Kazdy rok na vianoce, ako je to zvykom sa pekne rodinka zide aby spolu stravili najkrajsie sviatky roka. Vsetko ako ma byt, az na to, ze po nejakom case zacne vo vzduchu byt dusno, a vznine atmosfera, v slovenskych kruhoch nazyvana- ponorka. Na prvy pohlad by sa zdalo, ze ponorka je fajn, plavat na dne oceana a nemusiet vyjst na vzduch. No ukazuje sa, ze niekedy je nevyhnutne vyjst von a nadychnut sa. V rodinke R, sa na to tento rok zabudlo, a tak sa ostali vsetci dusit na dne oceana. Cim viac casu spolu pod hladinou stravili, tym viac chyb si stihli na sebe navzajom vsimnut..

Nehovoriac o neustalom dobiedzani a zaparani v malickostiach. Kazdemu je uplne jasne, ze prikladanim jednej tehlicky k druhej, vznikne obrovska hruba stena "malickosti". Do ktorej ked prihodite este jednu tehlicku, cela sa rozsype..

Takto krasne to bolo tento rok u nas. Z ponorky som musela ujst a zmenit ju za iny dopravny prostriedok, zvany vlak, ktory ma dopravi co najdalej.

Mimochodom, vdaka ujovia zelezniciari, ze pracujete aj cez vianoce.

A ostava mi este podakovat sa mojej milovanej sestre, s ktorou asi minimalne najblizsi rok neprehovorim, kedze sa ma snazila atakovat svojimi pestami a myslela som ze skoncim v nemocnici. Vdaka nej stravim zvysok prazdnin a skuskoveho so svojou laskou

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu