no radšej ukryjem sa,
do korún vysokých stromov.
Tam jasne začujem,
stádo blížiacich sa desivých hromov.
To skôr nazvem:
"Môj Domov."
Len jedna cesta vedie,
na miesto,
kde vraj všetko mám.
Spojenie s ňou rýchlo vedne,
už dlho sa oň nestarám.
Sú tam ľudia čo vraj,
chránia, bránia,
a nedajú za nič.
Predsa prudko rania,
šijú nadrozmerný bič.
A či to len ja mám,
ten pocit zlý,
že svet je na ruby.
Áno ľudia premilí,
robte hlbšie záruby.
Raz odídem,
zahlásim len:
"Majte sa!"
Viec neprídem,
uvidíme,
kto zaplesá.
Niekto má ich možno sedem,
ja len jediný jeden.
Aj tak nie je môj,
prosím DOMOV,
už aj stoj!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár