Som pre teba, tou najlepšou výhovorkou, ktorú môžeš použiť naozaj hocikedy. Mala si sa stretnúť so spolužiačkami spred 40 rokov, ale ty povies.. prepáčte dievčatá, no vnučka má vystúpenie v škôlke, alebo, dnes je jej prvý deň v škole. Mala si íst na svadbu svojej najlepšej kamarátky, ale ty nemôžeš. Pretože tvoja vnučka dnes zmaturovala, alebo, už ju prijali na výšku. Vždy radšej pôjdeš za vnučkou..
Keď som bola malá a často krát ma vozievali k tebe na víkend alebo na prázdniny, vždy som sa tešila.´Jééj znovu idem k mojej obľúbenej starkej.´ - táto veta im už určite liezla na nervy. Ale no a čo..? Ja som z toho mala obrovskú radosť, to bolo hlavné.
Starká, takto si ma vždy učila, aby som ťa volala. A ja ti zato dodnes ďakujem. Nechcela by som ťa volat babka. Príde mi to také, obyčajné ? A pre mna si hrozne významný a jedinečný človek. Preto ťa volám, ako málo vnúčat svoje babky, Starká...na to meno som ti dala už toľko prezývok, a toľko krát som ho pozmenila. Starken, Starkúšik, Starik...ja viem že sa ti možno nepáčili, no za moju fantáziu si pre mňa aj tak vyčarovala úsmev na tvojej tvári..
Často krát si na mna kričala a hnevala sa, že som ti znova urobila neporiadok doma. Povyberala vsetky hrnce. Porozbíjala sklenené misky a taniere. Znova sa nevyzula, a nanosila plno blata na koberce. Vyliala vodu, čo si mala na kvety. Odjedala z dedovej večere. prehodila všetky koreničky, alebo soľ s cukrom. No keď som ti potom doniesla malú kytičku sedmokrások z tvojej záhrady a dala sladký bozk na líce. Nemala si už slov... áno viem.. bola som prešibaná, vedela som ako ťa dostanem.. Ale to lebo, som ťa ľúbila, a ľúbim.. a navždy budem ľúbiť..
Už som vyrástla. Už nie som to malé dievča čo sa na teba tak bezstarostne usmievalo a robilo ti tým radosť, ale aj tak viem, ako ti ju vykúzliť ešte teraz. Vždy večer ťa poteší, keď ti zavolám a len pripomeniem, že za 5 minút ti začína ten romantický film, ktorý si chcela viediet. No ty mi povieš, že radsej budeš so mnou aj dve hodiny telefonovať, tamto ťa už vôbec nezaujíma.
To všetko čo si nestihla vidieť a navštíviť ty. Tam posielaš mňa. A ja idem. Urobím ti predsa radosť. Potom ti to všetko vyrozprávam. Každý jeden zážitok. A ty len na mna pozeráš s tými babičkovskými úprimnými očkami, také ako nemá nik, s úsmevom na tvári a pozorne počúvaš, ako všetko s toľkým nadšením opisujem.
Niekedy mám pocit. Že len ty rozumieš mojim citom. Prečo nie mama, prečo nie kamarátka? Prečo práve ty Starká..? Obišlo to generáciu ? .. a zrazu sa zrodila verná kópia teba? Lebo niekedy si takto naozaj pripadám.
Viem že sa to nedá, aby si bola pri mne večne a navždy, aj keby som to veľmi chcela. Tak prosím, buď aspon čo najdlhšie budeš vládať...potrebujem ťa ešte...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
siss
1. 1.januára 2010 01:59
kde si zobrala, že starka vola malo ludi svoju babku?
3
zdá sa, a aj to mnohí tvrdia, že ide hlavne o ten odstup.
jedna generácia naspäť, rodičia, ťa (v tom lepšom prípade) majú radi, a zaujímaš ich, ale HLAVNE chcú aby si nespravila tie isté chyby ako oni. aby si neprišla o tie isté krásy o ktoré prišli oni. aby si si neublížila tak ako si ublížili oni. aby si nie, alebo áno, tak ako oni.
myslia to samozrejme v dobrom, lebo ťa (v tom lepšom prípade) majú radi, ale blokuje im to vnímanie. a potom často až väčšinou, miesto toho aby vnímali a chápali, hlavne premýšľajú ako dosiahnuť ako povedať aby si pochopila ty.
starká si však už týmto prešla so svojou nasledujúcou generáciou, so svojou dcérou/synom. už má zažité a aj zmierené že sa to obvykle nedá, že si aj tak spravia po svojom. už aj chápe že tak je to vlastne v poriadku, alebo priam dobre. a aj keby nie, tak už má proste odstup takmer od všetkého. a tak dokáže hlavne počúvať a s úprimným zaujatím chápať. tak ako sa človek snaží/dokáže keď číta dobrú knihu. už nerieši čo konkrétne, lebo má zažité že nakoniec sa to aj tak nejak rozuzlí a terajšie svetoborné tragédie budú len nostalgickými križovatkami ďaleko vzadu na prejdetej ceste. a tak o nich počúva, o tom ako ich niekto prežíva práve teraz, a premýšľa kam ho zavedú, a ako ich bude vnímať v jej veku, a o to pozornejšie počúva, aby sa toho o tom celom viac dozvedela.
ja som takú nikdy nemal, alebo teda tú čo som mal a možno taká bola, tá zo sveta odišla skôr než mi začalo to obdobie života čo si reálne pamätám, to o ktorom som mohol začať reálne rozprávať zážitky a dojmy. vždy som premýšľal že asi to môže byť pekné, aj podľa toho čo som počúval, podľa toho z čoho som napísal toto celé.
zdá sa že hej, že asi to je pekné, podľa toho čo som si práve prečítal
(áno, schválne som šiel presne na najstarší a najprvší, a keďže je ti to jedno tak by som sa vlastne ani nemal musieť ospravedlňovať za ten náznak naprieku, že? pekný pocit )
jedna generácia naspäť, rodičia, ťa (v tom lepšom prípade) majú radi, a zaujímaš ich, ale HLAVNE chcú aby si nespravila tie isté chyby ako oni. aby si neprišla o tie isté krásy o ktoré prišli oni. aby si si neublížila tak ako si ublížili oni. aby si nie, alebo áno, tak ako oni.
myslia to samozrejme v dobrom, lebo ťa (v tom lepšom prípade) majú radi, ale blokuje im to vnímanie. a potom často až väčšinou, miesto toho aby vnímali a chápali, hlavne premýšľajú ako dosiahnuť ako povedať aby si pochopila ty.
starká si však už týmto prešla so svojou nasledujúcou generáciou, so svojou dcérou/synom. už má zažité a aj zmierené že sa to obvykle nedá, že si aj tak spravia po svojom. už aj chápe že tak je to vlastne v poriadku, alebo priam dobre. a aj keby nie, tak už má proste odstup takmer od všetkého. a tak dokáže hlavne počúvať a s úprimným zaujatím chápať. tak ako sa človek snaží/dokáže keď číta dobrú knihu. už nerieši čo konkrétne, lebo má zažité že nakoniec sa to aj tak nejak rozuzlí a terajšie svetoborné tragédie budú len nostalgickými križovatkami ďaleko vzadu na prejdetej ceste. a tak o nich počúva, o tom ako ich niekto prežíva práve teraz, a premýšľa kam ho zavedú, a ako ich bude vnímať v jej veku, a o to pozornejšie počúva, aby sa toho o tom celom viac dozvedela.
ja som takú nikdy nemal, alebo teda tú čo som mal a možno taká bola, tá zo sveta odišla skôr než mi začalo to obdobie života čo si reálne pamätám, to o ktorom som mohol začať reálne rozprávať zážitky a dojmy. vždy som premýšľal že asi to môže byť pekné, aj podľa toho čo som počúval, podľa toho z čoho som napísal toto celé.
zdá sa že hej, že asi to je pekné, podľa toho čo som si práve prečítal
(áno, schválne som šiel presne na najstarší a najprvší, a keďže je ti to jedno tak by som sa vlastne ani nemal musieť ospravedlňovať za ten náznak naprieku, že? pekný pocit )
4
@midnight - vies prečo nechcem aby si cital moje stare blogy? lebo ja ich uz necitam. a uz ich ani nezijem. zila som ich kedysi, ale preslo to. toto mozno uplne prave konkretne nie, to je asi taka nadcasovejšia tema, ale inak su mnohe blogy len o momentálnom pocite. a ty to precítas a ja to neprecítam, ty to okomentujes ale ja to uz nemám ako okomentovat, ty sa zbytocne zamyslas a ja to zbytocne citam a vlastne sme k nicomu nedospeli...
ale to ja len tak, lebo asi ta to aj tak nezaujima
ale to ja len tak, lebo asi ta to aj tak nezaujima
5
beriem na vedomie a chápem. čiže nemusím všetko komentovať, ale nebudem si zabraňovať čítať.
lebo pre mňa je človek (ako) melódia - to že v tejto konkrétnej chvíli už nehrá určitý tón neznamená že ten tón k nej (v tej chvíli v minulosti, alebo všeobecne niekedy) nepatrí.
lebo pre mňa je človek (ako) melódia - to že v tejto konkrétnej chvíli už nehrá určitý tón neznamená že ten tón k nej (v tej chvíli v minulosti, alebo všeobecne niekedy) nepatrí.
Napíš svoj komentár