Pamätám si na prvú lásku.
Bolo to presne pred rokom.
Chcel si každú krásku,
a mne slzy tiekli potokom.

Keď si ma prvý krát objal,
vtedy na zastávke.
Cítila som, akoby sa mi mozog rozlial,
srdce ľúbilo, nedokázalo žiť v pretvárke.

Na tvoje vety, som sa namotala,
ako na palec niť.
Mohla som si z tých krásnych slov,
vence viť.

Aj keď si ma oklamal.
Ďakujem za všetko, čo si mi dal.
Ostaneš už merítkom navždy,
pre lásky dej môj každý.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
tomice27  9. 1. 2010 16:35
Veľmi pekne napísané
2 
fotka
ronny  9. 1. 2010 17:10
...krajsieho som uz nenasla, ale lepsich hej
3 
fotka
kaylee  9. 1. 2010 17:18
objatia na zastavke...to boli casy ach jaj
4 
fotka
kissmeplease  9. 1. 2010 18:43
ah toto pozná asi každý pekne napísané
5 
fotka
elwinko  10. 1. 2010 00:32
hmmm
6 
fotka
mirkova  10. 1. 2010 11:23
prečo sa všetky vzťahy začínajú na nejakých miestach spojených s prepravou? na zastávkach, v staničných halách, na perónoch meškajúcich rýchlikov? je to zvláštne, ale pravdivé a nepochopiteľné.... lebo po bozku na rozlúčku už vieme, že s tou osobou chceme zostať? lebo si uvedomíme, že nám bude chýbať?



som sa rozpísala už, ale veľmi pekná báseň
Napíš svoj komentár