nad jeho nehybným telom a pozerala sa bez myhnutia oka. Vtedy ešte nechápala čo sa stalo.Jediné čo vedela...
že ho držala za ruku...a zarzu...zrazu ležal na zemi a nedýchal...nevedela či má plakať, nedokázala to,
nechcela sa ani prinútiť dýchať. Veď načo. Spozorovala že okolo nej vzniká rozruch a len dookola rozprávala, že nevie čo
sa vlastne stalo, že to bolo rýchle. Polícia, záchranka. Marekovi rodičia, jej rodičia. Všetci jej boli ako cudzí,
nechcela sa s níkým rozprávať, nechcela nikoho vidieť ani počuť. jediné čo chcela je byť sama. A to nikto nechápal.
Dokonca ani na pohrebe jej nedali pokoj. Preto utiekla. Utiekla na ich miesto, kde o ktorom vedeli len oni dvaja.
Tam ju nikto neotravoval a neobťažoval. Nechcela už viac žiť. No niečo jej bránilo odísť za ním...niečo čo si nedokázala
vysvetliť ju stále držalo pri živote a dodávalo jej nádej aj keď už v nič neverila.
A takýmto spôsobom ubehol jeden celý rok. Ľudia ju poznali ako tú smutnú, nikdy sa neusmievajúcu, s nikým nehovoriacu
a učiacu sa babu z 5.A
A teraz ako stála nad Marekovým hrobom,niečo sa v nej zlomilo. Je to presne rok odvtedy čo ho naposledy videla, čo sa
spolu naposledy milovali, čo jej dal naposledy pusu a povedal že ju miluje. Ona to vedela ako vtedy tak aj dnes.
Zlomila sa v nej všetka boleť, ktorú cítila a konečne plakala. Por roku sa rozplakala a dostala zo seba všetko von.
Uvedomila si že život o tomto nieje, aby sa len trápila. Rozhodla sa zmeniť. Marek by to tak chcel. Nechcel by aby sa len trápila.
Prvé čo urobila prišla za jeho rodičmi a ospravedlnila sa, veď sa spolu skoro rok nevideli. Ďalej išla za svojimi a
aj im sa ospravedlnila. Keď sa na seba pozrela v zrkadle nepoznávala sa. Ona...vždy usmievavé slniečko bolo ako
mrak na nočnom nebi....DOSŤ..povedala si a strhla zo seba tie čierne šaty....už dosť...prezliekla sa po roku do niečoho
svetlejšieho...
Asi najťažšia časť ju čakala v pondelok v škole. Ani nemala potuchy kto sú jej spolužiaci či sú stále tí istí alebo nie
no keď uvidela svoju najlepšiu kamarátku ako sa na ňu pozerá a neskrýva nadšenie z toho že sa vrátila tá stará Petra
akú poznala...rozbehla sa k nej a tuho ju objala....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár