Prešiel k mestskej Nástenke, kde všetci mohli napísať, čo práve robia a nakoľko bola digitálne upravovaná, tak nebolo vôbec ťažké zistiť, čo môže od Petronellky očakávať. A ako sa odtiaľ dozvedel, Petronellka čaká na nejakú milú známosť v najznámejšom bare - Fórum!. Nuž hurá tam.
Nástenka samozrejme neklamala. Petronellka tam samozrejme bola, pila svoju obľúbenú kávu a smutne sedela sama pri stole čakajúc zrejme niekoho, kto ju poteší, ako to hovorila nástenka. Hoci bolo voľných dosť stolov, Endre sa opýtal:
"Dobrý deň prajem, máte tu voľné? Čítal som, že hľadáte príjemnú spoločnosť."
"Budem rada, ak sa pripojíte. Nevideli sme sa už niekde? Na tváre mám pamäť ale na miesta akosi nie a vôbec si neviem vybaviť, kde sme sa videli."
"Môj otec bol odsúdený za sukničkárstvo a postrelenie detektívky Zmyje. Určite si pamätáte."
"Jasné. Teraz niekedy toho chlapa pustili von. Myslím, že tam mal ostať na večnosť. Aspoň, že sa odsťahoval. A vy sa vlastne ako voláte? Už si nespomínam. Je to predsa len dávno."
"Och. Pardon pani sudkyňa. Ja som Endre-silentname. Teší ma. Pozývam vás na gin. Alebo na čokoľvek máte chuť. Čo si dáte?"
"Ja mám radšej vodku. Ale už mi tykaj. Však nie som tvoja nadriadená. Len ťa môžem poslať do basy."
"Dobre Petronelli." povedal a bol rád, že mu to všetko tak super vychádza. Kývol na barmana, a odrazu spozornel. Tú tvár predsa poznal.
"Wewo, ty tu čo robíš? Už nekŕmiš holuby v parku?"
"A ty si sa už načisto zbláznil? Toto je lepšie platená robota a aspoň môžem využívať svoju žmurkaciu techniku. Výborne to zaberá. Zákazníčky a zamestnankyne sa ma nevedia nabažiť. Som tu taký obľúbený, že ma do smrti nevyhodia. Keby som odišiel, tak by o polovicu klesli tržby."
"No páni, tak to si šikovný. Počúvaj. Chcem s tebou kúsok vedľa hodiť reč a objednám rovnako."
Pobrali sa teda trošku od Petronellky stranou a potom Endre povedal: "Počúvaj. Musím sa naučiť žmurkať ako ty. Musím tú dievčinu čo tam sedí zbaliť. Petronellka je predsa len kus. Ale neviem ako na to. Poraď."
"Ja ti mám predávať svoje tajomstvá, musíš si nájsť vlastné. Sorry, ale toto nepôjde. Nie za menej ako 10 Eur."
"Ja to berem."
"Fajn. Takže musíš urobiť milý prirodzený úsmev a potom pravým okom na ňu žmurknúť hľadiac jej do očí. Neodolá. Tak a teraz tú bankovku."
"Tu máš. A okrem toho objednávam jednu vodku a jeden gin."
"Výborne. Za chvíľku vám to donesiem."
Ako Endre odchádzal, tak mal dobrý pocit. Všetko mu nakoniec vyjde. A Lola sa svojho ospravedlnenia s titulom Vaše Veličenstvo môže rozlúčiť.
(záverečné upozornenie - Žiadna z postáv v tomto príbehu a jej konanie sa v ŽIADNOM prípade nezhoduje s realitou. Všetko je len čistá a nezmyselná fikcia. Takže nikto nehľadajte v príbehu skutočný a hlbší zmysel, alebo skutočné správanie jednotlivých postáv, lebo vám z toho šibne... )
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lola8
21. 1.januára 2010 08:17
o jej krása, aspoň že si na záver dodal to upozornenie
6
A pri akej príležitosti tam nabehne krvaaa so svojimi zákernými plánmi??
Napíš svoj komentár