Každý z nás všetko prežíva inak. Prvé kroky dieťaťa, prvé slová, ktoré povie, v matke zanechajú nádherný pocit a slzy na tvári..a spomienky, ku ktorým sa rada vracia..A potom to postupne prichádza. S dospievaním pribúdajú nielen roky, ale aj problémy a trápenia..A tie už v nás možno nevyvolávajú príjemné pocity, slzy šťastia, ale slzy smútku..
Niekedy rozmýšľam nad tým, na čo je dobré všetko to trápenie..Či už trápenie ľudí, sveta a pod.. No aj keď všetci určite dobre poznáme to staré: „Všetko zlé je na niečo dobré“ (a ide nám to pekne na nervy), stále uvažujeme nad tým svojim konkrétnym problémom..A to rečníckou otázkou asi v tomto zmysle: „No ale na čo je už dobrý ten môj problém?“ Ale nech robíme čokoľvek, nič nás nenapadá. Až kým nám niekto nepovie, čo si o tom myslí a nezabudne pripomenúť, že sú aj dôležitejšie veci, hroznejšie problémy ako ten náš..No trápiacemu je ťažko vysvetliť v tej chvíli mnoho vecí..
Naučila som sa jednu vec. Pokiaľ sa trápim, som nešťastná, uvedomím si, že na svete je niekoľko miliárd ľudí, ktorí prežívajú URČITE omnoho horšie veci ako ja..A to ma buď posilní alebo sa rozplačem ako malé dieťa..
Väčšina trápiacich sa ľudí končí nie veľmi dobre. Záleží to nielen od problému, ale aj od toho, ako ho kto prežíva. Napr. aj 12-ročné dievča môže ľahko uviaznuť v priepasti, z ktorej sa ale ťažko vyslobodzuje. Zaľúbi sa do nejakého chlapca, no vyskytnú sa určité okolnosti, ktoré zabraňujú v jej láske k nemu..A aj kvôli týmto, pre vás možno nepodstatným veciam, dokáže to dievča predsa len ostať v tej priepasti, zaspať a už sa nikdy neprebrať..
Taktiež aj človek, ktorý je týraný (psychicky alebo fyzicky- je to jedno, je to týranie tak či tak), niekým znásilňovaný, čiže človek, ktorý má rôzne problémy rôzneho typu, dokáže tú svoju situáciu vyriešiť po svojom..Jedinú možnosť riešenia vidí v smrti..Najprv sa nad tým len zamýšľa, no niektorí neostanú len pri myšlienkach a konajú..A v blízkych to vyvoláva smútok, slzy hlavne výčitky..A prichádzajú ďalšie trápenia..A ľudia, ktorí toho človeka neskonalo milovali, postupne chradnú a zomierajú..
Všetko na tomto svete je hore nohami. Ak existuje Boh, prečo dovolí, aby sa ľudia trápili? Keby ich bola aspoň menšina, ale je to pravý opak..Na túto otázku je mi ťažké odpovedať..
Ostáva mi len pozrieť sa do neba a položiť si neustále stále tú istú otázku:
„Ty, ktorý si nás stvoril..Chcel si, aby sme boli šťastní, aby sa všetci milovali, nie? Tak prečo to nevyšlo?“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár