2) VIII. Punk Fest - 22.2.2014 - Havlíčkův Brod
Od festivalu v Plzni (viď predošlý blog) ubehli dva týždne a už ma kamarát pozýval na ďalší. Váhala som, pretože prachy z neba zatiaľ nepadajú...Ale kedže viacerí známi povedali, že by išli a program ma naozaj lákal - bolo mi hneď jasné, že to bude parádna akcia - povedala som si, že skúsim nejako našetriť a pôjdem. Podarilo sa.
Pár dní pred tým, však kamaráti povedali, že nemôžu ísť a ako naschvál, nakoniec na stanicu nedorazil ani kamarát, čo nás všetkých pozval a organizoval cestu. Hmm...
Tak sme nakoniec vyrazili sami s priateľom. Ale aspoň, že spolu s nami nastúpili nejaké baby - podľa výzoru sme vedeli, že idú tam, kam my. Tak sme sa s nimi zoznámili a cesta bola hneď lepšia.
V Brne sa k nám pridal kamarát, s ktorým som bola dohodnutá, a tiež sme stretli ďalších známych - tiež z môjho mesta. A tak sme takáto skupinka Slovákov obsadili jeden vagón a vyrazili smer Havlíčkův Brod. Mám rada takéto cesty vlakom na koncerty/festy. Bavenie sa, hudba, nedočkavosť - a samozrejme nechýba ani udivenosť spolucestujúcich alebo úsmevy pri pohľade na nás.. alebo niektorí, keď nastúpia, nazrú do vagóna a radšej nenápadne vycúvajú ..
Inak v Česku majú super sprievodcov ! Teraz sme mali takú staršiu pani, ktorá bola fakt super ! Milá, usmievavá, hneď sa s nami začala rozprávať, chalanom obdivovala a chytala číra a nevadilo jej, že sme mali vyložené nejaký ten alkohol a ani pustená hudba jej nevadila Milá teta sa prišla s nami ešte aj rozlúčiť, keď jej končila služba ..
Keď sme dorazili, stanica už bola zaplavená punkermi, takisto aj Kaufland, ktorý bol hneď vedľa. Bohužiaľ, zarazilo ma, že sa našli aj takí, ktorí nevedia nič iné, len chlastať a robiť bordel. Je to smutné, pretože tak vytvárajú zlé meno a naozaj nechápem, čo z toho majú..Proste hanba..
Museli sme čakať, kým otvoria klub, kde sa konal fest, ale dočkali sme sa. Bol priestranný, dalo sa ísť aj na poschodie/balkón a veľmi sa mi páčili UV svetlá, ktoré vytvárali dobrý efekt. Taktiež bol klub veľmi dobre ozvučený. Negatívom bolo podľa mňa to, že pódium bolo príliš vysoko.
Prišlo 536 (platiacich) ľudí, z rôznych kútov Česka, ale i veľa Slovákov.
Ako prvé hral Konflikt, stará dobrá klasika, ich hudba a koncerty ma nikdy neomrzia, preto som sa aj tešila. Ja mám rada celú ich tvorbu, ale tí, ktorým sa páči iba stará tvorba Konfliktu, určite ocenili, že hrali staré skladby ako "Takí sme", "Syn ulice" a podobne.
Potom nasledovala kapela Houba, na ktorú som sa tiež tešila, pretože som ich dlho nevidela a bola som rada, že sa po dlhšej dobe môžem stretnúť s Majklom (spevák, môj kamarát). Po nich išiel skinheadský Oi! punk - Začiatok konca.
Nebola som na nich do konca, išli sme sa posilniť pivom, pretože program pokračoval českou klasikou N.V.Ú., SPS a Čertůf punk - tie som si nemohla nechať ujsť, hlavne tie prvé dve. SPS-ka patria medzi moje obľúbené kapely.
A ľudia, musím vám povedať, že atmosféra bola úžasná - kapely nesklamali, v kotli bolo "horúco", parádne pogo, ľudia spievali..no proste skvelé.
Po týchto kapelách som si musela dať oddych, už ani hlasivky som poriadne nemala tak sme vyrazili na pivo a von na vzduch.
Ďalej na pódium prišiel Šanov 1 - tí iba nedávno začali s koncertami po dlhšej odmlke. Túto kapelu moc dobre nepoznám, tak som bola na nich zvedavá... Ale akosi brka, pivá a borovička urobili svoje...a ja som sa, ehm, zobudila na stoličke keď dohrali
Rozpor - antifašistická zostava a Datrov drsný hlas. Pogo gradovalo, dávali známe hity, a ja som sa radšej držala bokom, pretože v najväčšom kotli boli fakt blázni a bolo to dosť "o hubu" pod pódiom . Nechýbal najznámejší hit "Až do konca života". Kamarát si vypýtal skladbu "Laugaricio" (celá naša partia sme z Trenčína a okolia), ktorú si napokon aj sám zaspieval do mikrofónu a Datra mu občas pomáhal
Po Rozpore prišla kapela Sarcastix. S priateľom sme však šli opäť von, tento krát do neďalekej nonstopky. Vrátili sme sa až keď hrala posledná kapela Do řady !, avšak už tu nebolo toľko ľudí, mnohí nepogovali, skôr boli radi, že vôbec žijú a ledva stoja na nohách.
Keď už bolo po všetkom, začali sme hľadať ľudí z partie. Všetci unavení, rozbití, ale spokojní s dobrým fesťákom.
Postupne sa punkáči začali rozliezať do okolitých nonstopiek alebo na stanicu. My takisto.
A tak je ďalší punkový festival za mnou a ja sa už nemôžem dočkať na ďalší. Pretože atmosféra na takýchto festivaloch alebo koncertoch je úžasná a ľudia ako jedna rodina ..
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luxie
16. 3.marca 2014 22:21
Dúfam, že v lete sa vidíme na Uprisingu ^^
Napíš svoj komentár