Peter prišiel domov. Zamyslene otvoril svoje zničené dvere. Potom ich od zlosti zatresol.
Stále myslel na Moniku a to čo sa jej stalo. Nemohol tomu uveriť. Martina nemal nikdy rád, ale toto nečakal. Už teraz vedel, že pôjde za ním. Vybaví si to s ním. Ako jej to mohol spraviť? Jeho Monike. Dievčaťu, čo nikdy nikomu neublížilo. Nalial si z kávy a šiel do spálne. Zbadal rozostlanú posteľ. Ešte teraz si ju tam vedel predstaviť ako tam leží, celá ubolená, zničená. Ako v noci nevinne pochrapkávala. Dúfal v to, že aspoň v snoch na to nemyslela. V tom sa rozhodol, že ju ide povzbudiť. Zodvihol mobil a zavolal do kvetinárstva. Objednal jej veľkú kyticu červených ruží.
„ A chcem aby tam bol vložený odkaz“
„ Čo si naň prajete?“
„ Som tu navždy pre teba, keď Ti bude najhoršie zavolaj. Peter“
Zložil. Rozmýšľal, prečo Monika nemala pri sebe mobil v tú chvíľu. Stačilo aby mu zavolala, prezvonila...Už by zistil, čo sa deje. Hľadal by ju...
Pevne rozhodnutý vstal a šiel za Martinom...
Našiel ho uňho doma, otvoril mu dvere rozosmiaty, úplne opitý.
So smiechom sa ho spýtal:“ Bola sa ti posťažovať? Čo?! Utekala za svojim Peťkom!Kurva jedna!!! Spával si s ňou aj keď sme boli spolu, že? Ale jedno sa jej musí uznať, v posteli je dobrá!!“
To sa už Peter nezdržal, vrazil mu rovno do tváre. Martin spadol na zem, už sa nesmial. Pokúsil sa vstať. Len sa zatackal. Vedel že na Petera nemá. Nemal by naňho ani keby bol triezvy. No Peter to nemienil nechať len tak. Veď tento chlap ublížil Monike. Ešte dlho ho tam mlátil, ale dával si pozor aby ho nezabil. Potom nechal Martina ležať na zemi dobitého.
Zazvonil mu mobil, Monika. Usmial sa .Asi už dostala kvety.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.