Ak toto bude niekto čítať tak si možno pomyslí, že nie som celkom komplet... ale tak ja to predsa len risknem...
Jedno ráno sa stalo čosi neuveriteľné a zdravej mysli asi nepochopiteľné.
Tešila som sa do školy.
A keďže sa mi takéto divné veci nestávajú často, bolo mi to divné...
Najprv som si pre istotu zmerala teplotu, či to nie je nejaký nový vírus alebo čo ale napodiv som zistila, že nie.
Po dlhom pátraní som prišla na to, kde sa stala chyba. Celý ten nepochopiteľný pocit radosti zo školy vznikol v mojej chorej mysli po asi týždňovej chorobe takže tam bola asi tá príčina.
Tak som sa teda pobrala na zastávku vyškerená ako keby som zhltla rozbušku.
Keď som konečne dorazila na miesto určenia bez vážnejšej ujmy...(zvyčajne ma vytrie na každom kroku bez ohľadu na to, či je zima alebo nie...však aj štrk existuje v lete nie? Možností je veľa...)akurát prifrčala super moderná mašina.
Ten tichý "vrzgot" motora a exkluzívny dizajn to musí byť predsa moja 25ka. Pomyslela som si a keď som zaškúlila svojim škuľavým okom tak som zbadala nejasné obrysy ktoré sa podobali na 25ku.
Ale keď som zaškúlila 2. x čakalo ma nemilé prekvapenie...
To čo som videla nebol žiadny super luxusný "zájazd" ale stará rachotina.
Zrazu som pochopila aj to, odkiaľ išiel ten ušiam lahodiaci škrípajúci zvuk..
To z tej starej rozpadávajúcej sa šunky...
No nevadí, ak to dojde až pred školu tak budem asi oslavovať( konfety, šampus atd.)pomyslela som si.
Zrazu ma osvietilo.
Počet ľudí na zastávke akosi nezodpovedal kapacite tej starej mašiny.
To bude zase boj. V mylnom domnení, že vravím práve super vtip som zahlásila kamoškám vedľa, že bude sranda keď otvorí dvere a všetci sa tam nahrnú a ja pobežím a budem 1...
a to bola CHYBA...pretože to, z čoho som si robila srandu sa aj naozaj stalo. Síce trošku inak ale tak predsa...no som ja asi Teodora..
Kecám, kecám zrazu počujem iba pssssssssssšššššt...ten zvuk si nepomýlim s ničím iným...to môže byť len otváranie dverí mojej "milovanej" 25ky..
Ani neviem ako ale zrazu som trielila k tým dverám a ako keby to nebol dosť veľký trapas aj bez toho, tak aj s prekvapeným výkrikom, ktorý ani neviem popísať...bolo treba počuť..
Každopádne, keď som dobehla k tým dverám tak ma chytil taký údrb, že ma zalomilo a po schodoch som sa skoro len doplazila...
Že to musel byť vtipný pohľad na mňa mi došlo keď som sa pozrela na okolostojacich ľudí. Pozerali na mňa štýlom:" Tá isto nie je komplet", " Isto si na niečom fičí" atd..
Ha! Ale ja som ich odhalila pľuhy hnusné..! Isto mi len závideli že som dobehla rýchlejšie ako oni a mala som tú možnosť vychutnať si luxus tej okúzľujúcej "tapacírovanej zamatovej"sedačky..
Vlastne pardon! Pripomínalo mi to skôr nejaké kresielko starožitné..
No ale to je vlastne jedno..Dôležité bolo, že som nakoniec ten veľký údrb predýchala, že nááádych a výýýýýýýýdych...a kým sme prišli pred školu tak som mala už len mierne dementný úškrn.
Ja som si to čítal tak úrivkami, celkom fajn ráno. Ja som sa veru dnes ráno do školy netešil, ale na zajtra sa už teším....idem predsa na hokej do ZV...a potom ked skonci tak uz nebudem o sebe vediet, ale keby len predsa ... tak ma možno uvidiet v Ministry alebo inych podnikoch kde sa da zabavit...
...si predstav,ze ja musim kazde ranko na autobus do skoly utekat,lebo si vychrapkávam az do 7:10!
Autobus ktorý je presne navrhnutý pre nás pre skolákov ide zo zastavky 7:30,takze si vies predstavit ten frmol,ked zistím ze ani nie som pripravený do skoly
-
Kebyze idem na skorsi-co by sa nikdy nemohlo stat-tak mrznem pred zamknutou skolou.Pesi sa mi chodit nechce,nech je to akokolvek zdrave...
No a dalsi autobus do casti mesta kde sa nachadza nasa skola premilenaaaa ide 7:52.Lenze tamten vodic mi nechce predat polovicny listok,lebo zarastam a nemam nijaky doklad o mojej totoznosti-okrem obcianskeho,ktory mu rozhodne ukazovat nebudem-
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.