.....NOX......part 2

Zvuk...počujem zvuk niečoho,čo sa podoba motoru autobusu.Ten zvuk mi doslova trha ušne bubienky,ale postupne sa to zlepšuje.V hlave mi to doslova bije,ako ked v minulosti,bubnovali bubenici na poplach. Fuuu,to musela byť strašna noc.Ale, kde som teraz? Nemožem rozpoznať okolie,svetlo mi doslova reže do oči...booože zhasnite to svetlo,si hovorím pre seba. Zrazu ako na príkaz sa to svetlo postupne stlmilo,a ja som konečne videl kde som. Spoznával som objekty okolo seba,veď to sú sedadlá v autobuse.Jasne, ten zvuk motora,tie sedadla,som v autobuse,ale ako som sa sem dostal? Posledne čo si spomynam,je priateťka v posteli,ľudia pribity k stromom,manik v čiernom a oheň.Hmmm, čo som sa tak opil a mal som bujne sny? Je to možne,ale mam doslova okno...Zaostrujem zrak,aby som sa obhliadol,kam vlastne cestujem.Vidím,že necestujem sám,par ľudi,tiež cestuje v autobuse.Ale su čisto ako bez duše. Ha,kde som sa dostal? Do Charonovho autobusu na ceste do podsvetia? Asi modernizácia neobišla ani jeho,a musel loďku vymeniť za autobus.Dúfam,že mam dve mince,neže ma vyhodí v polovici rieky Stix.Ako sa pozeram okolo seba,uvedomujem si,že nie som v nijakom podsveti,ale v meste kde študujem.A Charonov autobus,je vlastne obyčajny nočak. Škoda,pomyslim si ironicky. Z nudene sledujem okolie,a pozeram i na ľudí bez duši. Už aby som bol doma. Ako tak hľadím na tích ľudi,všimam si,že všetci akoby na povel,sa otočili ku mne. Urobil som niečo? Prečo tak pozerate na mňa? Tí ľudia,ale nepozerali na mňa,ale na osobu,ktorá sedela za mnou.Otočím sa k smerom k nej,a pri pohľade na ňu vyskočím zo sedadla.. Ty? Čo,čo si zac?...To nie je možne, čo odo mňa chceš? Kričím,na osobu sediacu za mnou.Na osobu,ktorá mi priniesla všetky tie nočné mory.Na osobu v čiernom,s kapucňou na hlave,na osobu bez tváre.Tá mlčky len vstala a ukázala smerom von cez okno.Pozrel som sa tým smerom.Videl som zlovestný plameň,autobus prechadzal okolo havárie dvoch aut,a vyzeralo to tak,že v jednom aute to nemohol nik prežiť,lebo to auto bolo úplne stlačené,ako keď stlačite kartonovú krabicu,a bolo zároveň bolo v plameňoch.Požiarnici sa snažili,aspoň zahasit plameň,a policajti buď sledovali čo robia požiarnici,alebo zbierali zvyšky z auta.Jeden z nich prave,zdvíhal zo zeme poznavaciu značku,bol hneď pri autobuse,tak som si mohol všimnuť,i čísla.Padol som na kolená,tie čísla velmi dobre poznám,to su čisla poznavacej značky mojich rodičov.Prečo?prečo?...pýtam sa tej osoby v čiernom? Prečo mi to robiš? Tá mlčky len stála,potom sa otočila,a kráčala smerom ku kabinke vodiča.Ja som v tom momente,sa postavil a začať davať signal vodičovi,nech otvorí dvere.Nič,žiadna odozva.Tak som z celej sily začal biť do okna. Bil som až tak,že na pravej ruke mi začala tiecť krv,a kosti mi praskali.Po chvili amoku,ktorý ma nutil biť do okna,som padol opäť na kolena.V slzách,a plný hnevu,som si nevšimal,ľudi,nevšímal si to,žé som si dolamal ruku,natoľko,že som nemohol pohnuť ani s prstom,nevšimol som si ani osobu v čiernom,ktorá sa pomaly vracala ku mne,chcel som to vidieť,chcel som len vidieť svojich rodičov. Keď osoba v čiernom stala už nado mnou,hodila predo mňa kladivo. Pochopil som,ním môžem rozbiť okno.To som i spravil,so zdravou rukou,som ho zobral a dvoma údermi rozbil okno.To sa rozpadlo na tisicky kúskov.Bez záujmu oň,alebo o auta naokolo,utekal som k horiacemu autu rodičov,dostal som sa tak blízko,že ma plameň palil do tvare.Nikto,vôbec nikto ma nezastavil,akoby ma ani nevideli.Nemomohol som sa nadychnuť,ani nie plameň ma dusil,ale to čo som videl.Boli to oni,moji milovany.Nie,prečo?Prečo?..Ako v šoku,som začal sa vraciať,nevnímajúc trubiace auta.Posledné čo si spomýnam,boli dve jasné svetla...

Kde som? Nič nevidím. Všade je odporna tma,ako v jaskyní i tam je asi viac svetla.Tu nič.Kde som to?Nič nevidím.Snažím sa sa dotknúť niečoho pevného, niečoho čo možem považovať ako záchytný bod.Ale nič. Ohaňam sa rukami,akoby som niečo chytal,ale nič som nechytil.Oháňam sa do prázdna.Konečne,po chvili som niečo chytil.Ale hneď nato som mal dojem,že to skôr ono chytilo mňa,lebo ma to nechcelo pustiť.a ešte k tomu,ma niečo chytilo i za druhu ruku.Nechcelo ma to pustiť,ale dokonca ma začalo dvíhat do vzduchu.Do tej prazdnej temnoty.Môj vykrik,bol výkrikom bolesti,ktoré mi spôsobovalo naťahovanie za moje ruky.Mal som dojem,že som na škripci.Po chvili mučivého naťahovania vo vzduchu,to prestalo.Mal som pocit,že niekto sa za mnou blíži.Nemýlil som sa.Pomaličky za mnou,sa rosvecoval plameň.Nie klasicky,ale zlovestný plameň,zdal sa mi,že ten plameň má modru farbu.Ale v tej bolesti po naťahovaní mi to bolo jedno.Ako som tak visel v temnote,zo zadu sa približila ku mne,osoba.Hmm,prečo nie som prekvapený,že si to ty?Sviňa v čiernom,bez ksichtu,ktorá mi zobrala všetko?A teraz akoby nestačilo,ma mučí. Zobral všetko? Mučim ťa? Ja?...prihovorila sa...kto si?pytam sa...ha ha,kto som ja? Ja som ty,ty si ja.Bez seba nemôžeme ani jeden žiť.Ja som tvoj začiatok,tvoja cesta,tvoj ciel. Ty si voliš,ako ja budem riadiť tvoj život.A i keď ho riadim,ty mi prikazuješ ako bude vyzerať...Kto si?A prečo mi to robiš?...Niekde ma považuju za anjela,niekde za demona,niekde mi hovoria alfou i omegou,ale často mi hovoria osud.Ale mám radšej,keď ma volaju Faerthes.Celkom sa mi to páči....Prečo,to všetko robiš?...Robim,čo?spytal sa ma....prečo ma mučiš,prečom si mi zobral všetko čo som miloval a mal rad.prečo?...Ja?Hmm...Marco,strašne sa mýliš.To ty si si zobral všetko....Klameš...Ja,klamem? Skrikol Faerthes?..tak sa pozri,kto som.Faerthes si stiahol kapucňu z hlavy.A videl som mu konečne tvar.Ale pohľad na ňu ma donutil k slzám.Pozeral som sa na ňu akoby som pozeral do zrkadla.Do znetvoreného zrkadla...Pozri sa dobre marco,kto ti zobral všetko.Spoznávaš sa,pretože takto vyzera tvoj osud.Ty si si všetko zničil,ty si všetkych v plameňoch upalil,ty si ich zabil.A vieš prečo? Pretože tvoje sdce je nečisté,plné nenávisti,a zloby.Celkovo v tebe nie je nič čiste,nepoznáš nič dobre,len seba...ano,Marco mysliš na seba,len na seba.Na nikom ti nezáleži,a ničíš i tích ktorích miluješ.Stratil si všetko,rodinu,priateľku,priateľov,sám seba,dokonca i vlastné srdce.Faerthes,si stiahol mikinu,a ukazal veľkú jazvu,na hrudi...Vidiš Marco? A kvôli čomu? Myslel si si,že si dokonaly? Vieš,čo povedal,istý filozof? budeš ho poznať,Platon...On povedal,že ľudia,su priviazany v jaskyni,smerom tvarou do jaskyne.A za nimi,boli dokonalé veci.Ale oni videli,len ich tiene,a tak sa obracali,aby videli aspon trošku tej dokonalosti.Ale niečo zabudol.Že keď,sa obracali,trpeli,a nakoniec zomreli v trapeni. Ty si sa obracal,pretože si si myslel,že si dokonaly,a ostatních si odcudzoval.Preto si stratil všetko. Nie,kvôli mne,ale kvôli sebe trpis Marco...Ako to Faerthes dohovoril.Už som nezmohol na žiadne slovo,plakal som,a preklinal sam seba,úznával,že všetko je pravda.Môj žial bol taký veľký,že som si nevšimol,ako sa Faerthes blíži ku mne s dykou..Moj výkrik sa šíril až do nekonečnej tmy....

Marco,Marco...noo tak vstávaj marco,budí ma spolužiak...Čo sa deje?Bola moja prvá otazka,po tom ako som sa prebral...Nooo je koniec hodiny.Si spal ako zabitý...Hmm...zabitý,keby si vedel,aky som mal sen,tak by si si to nie len myslel. Nooo neviem Marco,mal by si si sa už normalne vyspať,ako človek.Už koľkú noc si nespal.Asi tretiu...hmmm,marco marco,ani sa nedivim,ze spis na prednaškach. Neviem,peťo,musim isť na vzduch.Oki,idem i ja,je tu strašný vzduch. Ako tak ideme po chodbe Peťo ma zahrňuje informaciami z včerájších správ...Inač videl si tu havariu,čo bola v novinách?Chalan,nema ani vodičák,rodičia mu zakázali isť von,a ten magor,zobral otcove auto,a išiel niekde,tí ho chceli najsť.Nakoniec,keď sa vracali po ceste domov,do nich nabúral v plnej rýchlosti.Neprežili to,on hej,jedine mal dolámanu pravu ruku.Policajti mu zistili,že bol ešte k tomu opitý.A vieš čo ten chalan urobil potom?..Neviem...hodil sa pod autobus..dobre psycho...noo ale to nie je nič oproti tomu čo bolo v afrik....a tam bolo čo?Pytam sa...Nooo, tam vodca nejakych rebelov,dal vypaliť dedinu.A obyvateľov,pribili ku stromom a upalili.A ironiou bolo,že vodca pochádzal z tej dediny...Dobre psycho,čo?...Noo to hej,nechapem,ten svet sa doslova zblaznil?Musim isť zafajčiť z toho.Hovorím s usmevom,i keď po mysli mi prebehla myšlienka,že mi to niečo pripomýna,z čoho mi nabehli zimomriavky...Nooo a ja mam dôvod,prečo by si nemal fajčiť už vôbec....Nooo čo,dalšia novinka zo správ?Pytam sa Peta...Nooo,nie,to sa stalo pred nejakou dobou,ale pri tom všetkom som si spomenul na to...noo tak davaj....Tak to poviem v skratke,oki?..oki...tak u nas,sa stalo,že chlapik po sexe,chcel zafajčiť v posteli,ale zaspal s cigaretou.Ta zapalila posteľ,a neskôr celý byt..Keď sa zobudili,tak nemali kadial už utiecť.Zhoreli v ohni.Je to morbidne,ale tak aspoň maš dôvod prestať fajčiť....Vyzerám,ako magor,čo fajčí v posteli?Pytam sa Peťa...Noooo nie,smeje sa.No nič,idem do bufetu,ideš tiež?...Nie nejdem...Tak potom sa stretneme v aule..Oki,cawko.Ako,sledujem Peťa ako ide do bufetu.Vyťahujem si z vesty cigeraty,ako tak ich vyťahujem.Vypadne mi z vrecka,kus papiera.Je to vizitka.Zohol som sa pre ňu,a zdvihol som ju s údivom.Bola veľmi pekná.Striebornej farby,na jednej strane bol obrazok červenéj farby,až krvavo červenej,ktory sa podobal na tvar demona s krídlami anjela.Ako som ho tak otočil na druhú stranu.Prebehol mi mráz po chrbte,po prečitani textu na tej strane....


NEZABUDNI
Faerthes

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu