A teraz ako keby lúsknutím prsta je všetko preč. V momente.
Ty si sám. Ja sama.
Čakám. Že mi napíšeš. Naivne. No,nedočkám sa. Aspoň dnes nie.
Lebo...
Si rovnako hrdý ako ja. Dokelu s tým. Dokelu z našimi skazenými povahami.
Slzy mi stekajú po tvári až kým sa mi nedostanú na jazyk a nepocítim ich trposť. V tej chvíli mi začne zvierať srdce. Kľačím na zemi,zvýjam sa a verím,že sa Boh nadomnou zmiluje. A privedie ťa ku mne.
Všetko mohlo byť ideálne. Romantické, ako zo sna. Ale moje predstavy o našej budúcnosti sa rozplynuli ešte skôr ako si povedal,že ty nie si schopný milovať. Si jednoducho špina. Vedela som si vybrať. Naozaj...
Verila som tomu,že sa zmeníš. No ty to nedokážeš. Ty máš na to gény. Byť takým sviniarom. Tak,ako ja som sakramentsky empatická. A nezmením to...
Chcem pocítiť krehkosť tvojej duše,no bez známok špiny,hriechu.
Je mi ľúto,že mám zásady. Predsudy. Triezve zmýšľanie.
Je mi ľúto, nezmením sa. Kvôli tebe. Kvôli tvojim rozmarom.
Tisíckrát som Ti povedala:
" Kým ma nezačneš milovať ako ženu a nie ako objekt túžby - nikdy nebudeme spolu,počuješ?!!"
Odpusť mi moju lásku. Navždy. Ja si všetko odtrpím. V tichosti, bez sĺz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár