A zatiaľ sa mi to darí. Zatiaľ.
Ružové okuliare? Tie sú moje najlepšie kamošky.
Veria mi. A ja,verím im. Naivne.
Len dokedy.
Kto povedal,že pád na hubu je krok vpred bol ,prepáčte za výraz,idiot.
Videl to zidealizovane. Tak to nefunguje.
Alebo...
Som len ja slaboch. Odporný ,slizký slaboch neschopný postaviť sa na vlastné nohy. Večne plačúci nad svojimi ranami.
A keď aj uverím,že niečo konečne začínalo mať význam,stane sa niečo, čo ma úplne zloží. Nadoraz.
Nevládzem dýchať. Dusím sa. V krku mám veľkú guču,ktorú neviem prehltnúť. Chuť sĺz je tak ... trpká. Nepoľavilo.
Dokedy ale vydržím niesť svoj kríž? Dokedy.
A skončí sa to raz? Prosím, odpovedz. Úprimne.
Má vôbec celá táto obeta,či skôr ničenie si života význam?
Budem môcť byť raz na seba pyšná?
To odporné raz...
...tak neurčité,nepriame...
Áno, dnes si zlá a temná.
Hodiny, dni, týždne si na sebe pracovala a za 15minút si všetko zničila.
Máš talent. Zničiť všetko.
Podaj si ruku,aká si hlúpa.
Bravó,tentokrát sa ti to podarilo.
Radšej sa ani nesnaž nič meniť.
Kto povedal,že si nula,asi vedel,prečo to povedal...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
2. 4.apríla 2012 21:20
fuuha...
Napíš svoj komentár