Poznáte to.
Zlé skúsenosti, spomienky, ťažká minulosť...
Zlé vzťahy s mužmi...
Ten najhorší s otcom...
Nie nadarmo sa vravieva,že otec je vzorom ,idolom ...
A keď nie je?
Čo potom?
Čo potom,keď krehké dievčenské srdce nepotešilo ani jedno milé slovo,či úsmev.
Skúšala.
Hľadala.
Spoznávala.
Nechápala.
Trápila sa.
Plakala.
Tá ,ktorá sa pýšila tým,že je kráľovná. Ľadová.
Že jej žiaden muž neoblíži,lebo ona milovať nevie.
Nedokáže.
Nevie,čo to je láska.
Nechápe.
Boli rôzni.
Mladší,starší...blonďáci aj tmavovlasí...vysoký ,nízky...
Ani jednému sa nedokázla otvoriť.
Odhaliť svoju minulosť.
Tú,ktorá jú robila,chladnou,odmeranovou,povýšeneckou...
Až prišiel ON.
Hnedooký, hnedovlasý, s krásnym úsmevom a bielmi zubami....
S krásnymi dlaňami a omamnou vôňou tela...
Spoznávali sa.
On jej dodával sebavedomie.
Istotu.
Źe minulosť je nič oproti krásnej prítomnosti.
Źatiaľ,čo on si pred ňou otváral svoje srdce,ona mlčala.
Tvárila sa,že sa jej to netýka.
Spojitosť medzi nimi rástla.
Mali spoločné hobby.
Tanec ich spojil.
Nežný, s vášňou,blízkosťou tiel...
Ona sa chvela , u nho to vzbudzovalo záujem .
Čoraz väčší...
Chcel poznať jej pocity. Vidieť jej do hlavy.
Mlčala. Vždy len mlčala.
Dočkal sa maximálne odpovede,že je jej strašne blízky.
Chcem tým povedať, hovorte to,čo cítite, hovorte to vždy,ked pocítite potrebu o tom hovoriť.
Nemyslite na to,kto ,čo povie...
Je to o vás.
O vašom šťastí.
Ktoré nezabite tichým mlčaním.
A to už vôbec nie,ak po vašom boku stojí len najúžastnejší človek ,akého ste kedy stretli...
Sny sa plnia, len či im dovolíme sa zrealizovať - to je len na nás.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.