Dnešok bol veľmi náročným dňom,citim,ako ma opúšťajú sily, som akási nesvoja. Život ,ktorý žijem mi nepríde ani zdaleka ako ten,o ktorom snívam. Naivné.
Viečka mi oťaželi a ja nevládzem pozerať na tento svet...
Je mi zima,príšerná zima... akokeby vás vytiahli spopod hĺbin mora,ktoré je zacelené kryhami ľadu. Trasiem sa. Mrznem. Zabalím sa do teplúčkej deky až po uši vezmem si do rúk šálku teplej kávy. Áno,už teraz sa teším na ten útlm ,ktorý bude nasledovať.
Aby som nezabudla vezmem si k tomu zopár sušienok - Esíčok (nostalgia z detstva) a pri pohľade na množstvo tuku,ktorý naberiem pri 4 sušienkách ma zamrazí. Nech. Mám slabú chvíľku, a teraz o niečo častejšie ako to bývalo v minulosti. Strácam kontrolu nad svojim životom. Nežijem. Cítim sa ,akokeby som bola iba nejakou bábkou, takou s akými som sa hrávala ako 5ročná. S dokonalými bábkami od Matella. No naroziel od nich som nemala toľko genetickej danosti. Bohužiaľ...
Nechcem to vzdať,tú snahu byť lepšou,krajšiou, dokonalejšou...lebo sa chcem dožiť dňa,ked budem milovať svoj odraz v zrkadle...nech to stojí, čo to stojí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár