Krémovať si predstavy na rukách podopierajúcich piliere ľudskej spoločnosti a tváriť sa pritom objektívne nestranne.

Mocou cítiť,
a hladiť biely závoj chvostu morskej panny.
V pohári víriť,
a liať víno do vázy ružovej dámy.

Zažnúť svetlá,
a stonať pri sexe tigrov obiehajúcich ľadovec v strede oceánu.
Krvácať v hrobke plnej tepla,
a hladiť fotky predkov zviazané v koži zvierat.

Revať o preteky,
a dávať nadpozemské rady koreňom stromov,
Oblizovať nošteky,
a stále len biť na zvon najvyššej krásy božských domov.

Mať tak takú moc, zhodiť na svet múku z dažďa a len s úsmevom hľadieť na dav márnotratnosti.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár