Vrúcne kamaráta objímam,
ako keď na hrdosť jej očí pripíjam
a ticho na únos krásy slova spomínam...
Videl som ho v odraze pohľadu tvojich očí. Ten impulz nesúci hĺbku mojich myšlienok. Nevedno či boli pekné a slušné, či boli odsudzujúce alebo len vyjadrujúce absolútne mlčanie, no viem že boli dokonalé. Od svojej podstaty vytvárali úžasné poprepletané špirály dôvery a pokoja, ba až nesmiernej radosti nedovoľujúcej telu zaspať. Prebojovali sa do nočných snov, zanechávajúc za sebou stopy posadnutosti priateľstvom. Rozhádzali fantáziu a znovu spojili do majestátneho kráľovského sveta nekonečnej geniality. Leteli svetom ponad močiarmi príšer a trolov, ponad zázračným svetom elfov a víl a čím rýchlejšie lietali tým viac sa chceli priblížiť ku kráľovnej onej blahodarnej hry. Zastali na vrchole najkrajšej hory sveta s chuťou kochať sa prázdnom civilizácií. Z častíc ich vĺn sa utvorilo telo siroty, túžiace po pocite sedieť tu a bosé, v zelenej sviežej tráve na vrcholci kopca týčiaceho sa uprostred pohoria absolútneho ticha. Vdychovať čerstvý letný vánok povievajúci okolo jeho nôh a hľadieť dolinou na svet rukami nezmenenej prírody. Túžilo si ľahnúť, vidieť číre modré nebo a nemyslieť na nič.
Tak sa stalo a človek už netúžil po ničom, len si navždy vychutnával oný neopísateľný pocit...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
depechemode
13. 1.januára 2009 19:43
krasne x)
Napíš svoj komentár